Ktosi ťa volá

Bratislava, 8. február 2014
Bratislavský tím pre pastoráciu povolaní zorganizoval 9. ročník akcie Ktosi ťa volá. Mladých čakal zaujímavý program cez presvedčivé svedectvá tých, ktorí už objavili, kto a kde ich zavolal. Za rehoľníkov – misionár redemptorista Rasťo Dluhý , za laikov – moderátor, choreograf, tanečník Paľo Danko, za laikov-misionárov Mário Jančovič, za rodičov – manželka, mama, žena Monika Cutti Mračková.

Poludňajšiu svätú omšu celebroval otec biskup Jozef Haľko. Homíliu začal samozrejmým konštatovaním, „asi tu všetci máte so sebou mobil“. Očakávaním upozornenia, aby sme si ho nezabudli vypnúť, prekvapil v porovnaní s inou dimenziou. A síce poukázal na dôležitosť aktívneho nadstavenia pre Boží príjem a pokračoval obrazom SIM karty. Boh pri krste vkladá do nás akoby SIM kartu, dáva nám signál, aktivizuje nás, aby prebiehalo spojenie s ním a zachytili sme jeho lásku, ktorá má byť vzájomnou komunikáciou, ako aj komunikáciou s druhými.

Mobil sa nám môže zablokovať z rôznych dôvodov, aj nás takto môže zablokovať hriech. Spomenul, že práve v uršulínskom kostole sa on po 18 rokoch odblokoval pri spovedi a to amen s následným prijatím Eucharistie bolo otvorením sa pre nový život v Kristovi.

Ďalej v príhovore spomenul dve postavy pútnika a tuláka. Poukázal na rozdiel medzi nimi – aj keď sú obaja na ceste, tulák síce ide, ale nevie kam a prečo; pútnik je na ceste, ktorá niekde smeruje, má zmysel, má cieľ.
Ísť po ceste, ktorá má zmysel a cieľ… nie je to tak, že po zložení sľubov ide všetko hladko, rovná cestička, pokračoval otec biskup. Cesta života, ktorú sme odovzdali Bohu, má aj svoje križovatky, výhybky, semafory, nepriaznivé počasie, ale je to cesta, na ktorej nie sme sami a vieme, kam smeruje. Tento život niečo stojí – aj nejaké námahy, ťažkosti a tie nie sú v súlade s kultúrou wellnesu, ale to neznamená, že sa po tejto náročnej ceste nemáme pustiť, pretože to nie je lákavé pre dnešnú dobu.

Otec biskup zakončil príhovor mladým opäť výstižným obrazom. Niektorí mladí by potrebovali značku „koniec kruhového objazdu“. Treba si vybrať, ktorým smerom či cestou ísť, a netočiť sa stále dokola.

Na záver svätej omše dostal otec biskup zápalky a ružu, čo znovu využil na povzbudenie mladých, aby dbali o to, aby im zápalky nezvlhli hriechom, ale aby boli pripravené splniť úlohu, ktorú majú. A ruža charakterizuje cestu – aby sme prišli k nádhernému kvetu, potrebujeme prejsť aj cez tŕne.

Popoludňajší program pokračoval v akčnej mestskej hre, na ktorej mali nájsť podľa identických fotiek zamaskovaných zasvätených. Záver patril adorácii, stretnutiu s Tým, ktorý stále volá, a z nej a vôbec z tejto akcie odchádzali mladí vyslaní myšlienkou a zápalkovou krabičkou, aby išli tam, kde ich volá svetlo Božej lásky a oni samy aby týmto svetlom boli.
-ms-