Kráľ v montérkach

0 Nedeľné zamyslenia

V posledných rokoch, keď v kalendári vidím nedeľu Krista Kráľa, hlavou mi začne víriť pieseň od BCC Worship – Otvorme brány. (Priznám sa, málokedy odolám pokušeniu hneď si ju aj pustiť. Aj niekoľkokrát.) Celé jej prevedenie, to, ako tam znejú slová: „Otvorte brány, nech vojde Kráľ slávy…,“ vovádza človeka do povznesenej nálady, do túžby stáť v Božej prítomnosti, stáť pred jeho trónom a byť preniknutý jeho slávou a volať: „Príď tvoje kráľovstvo!!!“

A potom začnem čítať slovo, ktoré nám Boh ponúka v tento deň cez svoju Cirkev. Čítam tam: „Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. (…) Ja sám budem pásť svoje ovce. (…) Stratené ovce vyhľadám, rozptýlené privediem naspäť, zranené obviažem, slabé posilním, tučné a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.“ A tiež: „,Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ Vtedy im on odpovie: ‚Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.‘“ Vtedy mám pred očami iného Kráľa. Tu už vidím Kráľa v montérkach a gumákoch, ktorý je uprostred svojich oviec. Kráľa, ktorý ako Aragorn z Pána prsteňov prichádza z boja, ešte sa ani nestihol umyť a prezliecť, ale už chodí pomedzi chorých, aby im priniesol uzdravenie… A vidím, že aj toto je forma kráľovstva, v ktorej má Boh zaľúbenie – a možno ešte viac. Aj tu mám volať: „Príď tvoje kráľovstvo!!!“

Kým toto píšem, už je tu štvrtý človek, ktorý sa vopred neohlásil, a niečo odo mňa chce. Ja naňho nemám čas a v srdci si hovorím: „Prečo akurát dnes, keď potrebujem dokončiť to aj tamto?“ Hneď však vnímam aj Božiu odpoveď: „Lebo práve o tomto píšeš. Toto je skutočnosť môjho Kráľovstva.“ Robím rozhodnutie, že sa usmejem a pôjdem mu poslúžiť. A v duchu hovorím: „Príď tvoje kráľovstvo!“

 

Milan Zaleha, redemptorista