Blog

Láska nezovšednie ak…

Oslovila ma myšlienka od D. Rondoniho: „Milovať človeka je dlhá cesta.“ A fakt je to tak. Trvá to. Pretože skôr než začneme milovať toho druhého, musíme vystúpiť zo svojho zákulisia a vyjsť na javisko života.

sr. Eva v teréne: Viacposchodový život

Stane sa, veď prečo nie, že človek absolvuje niekoľko rán. Napríklad pobytov v nemocnici. Môj nedávny pobyt v nemocnici ma prinútil rozmýšľať nad tým, že život je niekoľkoposchodový. Choroba ma akoby podvedome stlačila až kdesi do suterénu.

Zázraky

Bežná rutina rehoľného života. Duchovné cvičenia. Pár dní oddychu a duchovných prednášok a viac modlitieb. Kardinál Špidlík so smiechom hovorí, že to vymysleli jezuiti. Sedím na prednáške írskeho pátra, ktorý hovorí o meditácii nad Svätým Písmom.

Boží šuchot

Predstavme si les plný farebného lístia. U nás je to tak na jeseň. Aj chodníky sú posiate farbami a pestrý listový koberec tu viac, inde menej ukazuje, kde bola predtým vychodená cestička. Aj vrabce a vietor sú ticho. Šuchot lístia pod nohami sa

Som rehoľník

Byť zasvätený Pánovi bolo niečo, čomu som na začiatku svojho zasvätenia vôbec nerozumel. Pretože na Orave som sa nikdy s rehoľníkmi nestretol. Stretol som sa s krížovými sestričkami a s dominikánmi. Ale žijúceho muža – rehoľníka som nevidel.

Svetlo za dverami

Neskutočne rada stretávam slnečné osoby. Nemusia hýriť nadmerným entuziazmom alebo sa váľať od smiechu. Nevysávajú energiu z človeka. Naopak, dá sa v nich poprechádzať ako po širokom námestí, bez strachu zo slovného preklepu alebo strápnenia, lebo človeka obdarujú hlbokým prijatím.

Nezostať v cisterne

Nerozumiem. Nechápem. Ako sa toto mohlo stať? Rozprávam sa s jednou mamou, ktorá hľadá syna. Alebo syn v prvom rade hľadá seba.

Človek na dražbe

Mám v živej pamäti, ako som pár krát videla nejaký film, kde sa dražili, unášali alebo jednoducho kradli ľudia. Ešte teraz mám husiu kožu a silný pocit výhry, že mňa sa také čosi netýka.

Zápasenie s Bohom

Neznášam to, neznášam to, neznášam to! Niekedy. Keď si spokojne žijem svoj zasvätený život v „období cez rok“, napríklad v takú obyčajnú sobotu, s jednoducho pekným plánom : cesta vlakom, ranná omša, prednášky v škole, popoludní vyváženie usedenej existencie búrlivým kosením trávy

Na hojdačke pohľadov

Je Rok zasväteného života a to ma vrhlo do predstavy, ako môžu kumulovať pohľady na zasvätený život. Príde mi to také ako u tínedžerov. Ako na hojdačke. Raz hore, raz dolu, raz chvály, inokedy reči, na ktoré si človek musí dať