Kalazanský jubilejný rok

0 Kronika

V tomto roku naša rehoľa piaristov slávi svoje veľké narodeniny. Je to presne 400 rokov od vzniku Rádu Zbožných škôl ako rehoľnej kongregácie. Presne 250 rokov uplynulo taktiež od kanonizácie nášho zakladateľa Jozefa Kalazanského. V reholi slávime jubilejný rok, v ktorom máme nielen sumarizovať a pripomínať to, čo máme ako rehoľná rodina za sebou, ale aj posunúť našu misiu dopredu.

Pri zamyslení sa nad osobou svätého Jozefa Kalazanského a nad tým, čo nám tento jubilejný rok môže priniesť pre obnovu nášho rehoľného života, by som rád začal príhodou zo života nášho svätého zakladateľa. Rozpovedal ju páter Castilla, jeden z jeho duchovných synov, a ktorá sa stala, keď spolu s Kalazanským prechádzali mestom, pretože šli prerokovať nejakú záležitosť. Keď prechádzali úzkou uličkou, ktorých je v Ríme dosť, stretli sa s dievčaťom neobyčajne krásnym, ale zle oblečeným, v takmer roztrhaných handrách, ktoré ju ledva dokázali zahaliť, takže jej oblečenie bolo na hranici slušnosti. Smútok a slzy urobili jej prekrásnu tvár ešte oveľa zaujímavejšou. Prečistý Jozef sa zdesil, keď musel prejsť vedľa nej. A ešte viac sa zľakol, keď hkalazansky piaristi logo roko oslovila jeho vlastným menom, priblížila sa k nemu a trasúc sa povedala pohnutým hlasom: „Páter Jozef, všetci ma nenávidia a pohŕdajú mnou; nechcú ma v žiadnom kláštore a všetci ma vyháňajú. Nemám človeka, ktorý by sa ma ujal, žiaden dom mi nechce poskytnúť útulok. Šľachetný páter Jozef, neopusť ma, nenechaj ma samotnú.“ Pátra Jozefa oblial studený pot, jeho tvár hrala všetkými farbami. Ešte viac bol prekvapený páter Castilla, ktorý nevedel o tom, že by sa páter Jozef rád zhováral so ženami, a to ešte verejne a týmto spôsobom. Páter Jozef sa prežehnal, ak by to náhodou bolo diabolské pokušenie, a spýtal sa jej rozhodným hlasom, kto je a čo chce. Dievča odpovedalo ešte zápalistejšie: „Dobre ma pozná návštevník chudobných, ale teraz sa správa, akoby ma nepoznal. Všetci ma odmietajú, chcela by som, aby ste sa ma ujali.“ – „Nerozumiem vám,“ odpovedal zmätený, „povedzte mi, kto ste. Urobím pre vás, čo budem môcť.“ Nato dievčina povedala s úsmevom: „Ja som Svätá Chudoba.” A zjavenie sa rozplynulo.

O tom, že Jozef Kalazanský túžil pomôcť najchudobnejším uprostred detí, svedčí jeho výrok, ktorý sa datuje na rok 1600: „V Ríme som našiel definitívny spôsob svojho slúženia Bohu prostredníctvom činenia dobra maličkým. A to už nevymením za nič na svete.“ Spôsob, akým to chcel urobiť, vyjadruje príbeh, ktorý sme čítali vyššie. Kalazanský zamýšľal pre seba a pre inštitút život podľa evanjeliových rád: v čistote, v poslušnosti a v úplnej osobnej, ako aj komunitnej chudobe. Odvážna reforma školstva, ktorá priniesla chudobnej mládeži Ríma bezplatné vzdelanie, vyniesla Kalazanského na „pozíciu“ patróna všetkých kresťanských základných škôl, čo potvrdil aj pápež Pius XII. v roku 1948. Menej  známa je jeho osobná cesta zbožnosti. Nepodarí sa nám zhrnúť Kalazanského rehoľnú skúsenosť v celku. Chcel by som sa zamerať len na jeden rozmer jeho spirituality.

piaristi1Je málo svätých, ktorí po svätom Františkovi vyzdvihli vlajku chudoby tak vysoko ako Kalazanský. Okrem toho, že kongregácia nemohla mať dokonca ani vlastné budovy a školy, svätý zakladateľ túžil, aby jeho pátri žili z almužien, ktoré im prinášajú zbožní ľudia alebo si ich majú sami vyhľadať. Dávať piaristom záväzok, aby po skončení dennej práce buď robili zbierku peňazí, alebo aby išli v určitých dňoch žobrať za účelom získania potrebného živobytia, chcelo odvahu génia, ktorú nesú zakladatelia reholí. Kalazanský dokonca vložil dodatok o chudobe aj do formuly skladaného sľubu: „… naviac sľubujem, že nebudem za žiadnu cenu chcieť meniť v našich Konštitúciách predpisy týkajúce sa chudoby.“

O dôležitosti poníženia sa a chudoby píše aj pápež Fratišek v liste ku Kalazanskému jubilejnému roku: „Je jedna vec, ktorú nikdy neprestanem hovoriť a ktorú cítim ako zvlášť dôležitú, keď rozmýšľam o zasvätenom živote. Byť súčasťou rehoľnej rodiny znamenalo pre sv. Jozefa Kalazanského zvoliť si cestu neprestajného a rozhodného poníženia sa. Byť piaristom podľa definície znamená byť človekom v stave zníženia sa, byť malým, ktorý sa vie identifikovať s malými a chudobným.“

piaristi7Ak sa človek chce rozprávať s malým dieťaťom, musí sa mnohokrát zohnúť, aby bol na tej istej úrovni. Ak sa človek chce stať vychovávateľom maličkých, musí byť ustavične zohnutý, ustavične ponížený. Kalazanský cítil, že jeho rehoľa je poslaná k tým deťom, ktoré sú najbezmocnejšie, čo v očiach sveta bola a mnohokrát ešte aj dnes je práca nízka a odporná. Práve preto je jeho cesta poznamenaná takou láskou k svätej chudobe. Chce, aby si ju jeho rehoľníci zamilovali, a tak jej prostredníctvom našli cestu k tým najmenším.

Kalazanský jubilejný rok je pre nás piaristov v mnohých oblastiach výnimočný – je pre nás príležitosťou zamýšľať sa nad osobou svätého Jozefa Kalazanského. Možno to poznáte aj vy vo vašich spoločenstvách, že počas noviciátu a juniorátu sa osobe zakladateľa venuje veľa pozornosti, ale potom akoby tieto témy išli do ústrania. Jubilejný rok je rokom, keď by každý piarista mal nejaký spôsobom obnoviť svoju lásku k zakladateľovi, je príležitosťou študovať jeho dielo, ale aj vstúpiť do osobnejšieho vzťahu s ním. Modlíme sa, aby nám Duch Svätý sprostredkoval hlboké stretnutie s naším zakladateľom. Počas jubilejného roku pripravujeme do tlače aj jeho životopis, ktorý bude mať názov: Svätý Jozef Kalazanský – priekopník vo vzdelávaní pre všetkých. Taktiež vyjde publikácia Kalazanského rehoľná skúsenosť.piaristi4

Výnimočným je pre nás aj sformovanie a schválenie piaristického tretieho rádu. Piaristická Fraternita začala svoju činnosť až v októbri minulého roku, no už teraz cítiť ovocie Fraternity v tom, že samotní jej členovia skúmajú život, prínos a spiritualitu svätého Jozefa Kalazanského a sú pre nás rehoľníkov povzbudením. Centrálnym dňom osláv jubilea bol 6. marec, ktorý je dňom založenia rehole. V Kostole Najsvätejšej Trojice v Prievidzi si pri svätej omši členovia Fraternity obnovili svoje sľuby a 11 členovia zložili prvé sľuby.

Spoločné oslavy 400. výročia založenia piaristov sa uskutočnia 28. marca 2017 v Nitre, na ktorých sa zúčastní generálny predstavený P. Pedro Aguado SchP, učitelia zo všetkých troch piaristických škôl na Slovensku, ktorí sa venujú 1600 žiakom materských, základných a stredných škôl, ďalej hostia náboženského, spoločenského a kultúrneho života. Slávnosť sa začne o 10:00 h spoločnou svätou omšou v piaristickom Kostole sv. Ladislava v Nitre a bude pokračovať v Divadle Andreja Bagara akadémiou, na ktorej žiaci piaristického gymnázia predstavia muzikál zo života sv. Jozefa Kalazanského.

Veľkým darom sú aj plnomocné odpustky, ktoré Apoštolská penitenciária udelila na Kalazanský jubilejný rok a dajú sa získať v piaristických kostoloch a kaplnkách v dňoch slávenia slávností jubilea, ako aj na každej mládežníckej, školskej a detskej svätej omši.

piaristi5Povzbudením sú pre nás slová pápeža Františka, ktorý nám zaželal, aby tento rok bol pre nás „novými Turícami“. A výnimočnou môže byť aj vaša modlitba za to, aby sa heslo Vychovávať, hlásať, premieňať, ktoré sme si vybrali pre tento rok, naozaj uskutočnilo v našom osobnom živote, ako i v živote celej rehole.

Na začiatku sme hovorili o mystickej skúsenosti svätého Jozefa Kalazanského. Bol to muž, ktorý nielenže bol osobne zamilovaný do chudoby, ale pracoval a bojoval až do konca svojho života za to, aby tí najchudobnejší z chudobných mali prístup k vzdelaniu, a tak mali šancu prežiť dôstojný a šťastný život. Veríme a očakávame, že sa tento jeho odkaz počas Kalazanského jubilejného roka reálne a viditeľne zaktualizuje.

P. Matúš Palaj SchP