Ježišov štýl sprevádzania
Cesta so Zmŕtvychvstalým do Emáuz je studňou ľudskosti i spirituality. V kontexte zasväteného života sa ňou môžeme učiť prepotrebnému umeniu sprevádzania.
Najprv sa vzkriesený Pán celkom nevtieravo objaví presne tam, kde sa jeho dve zablúdené ovečky nachádzajú. Prispôsobí sa nielen ich rytmu, ale aj nesprávnemu smeru, nadol z Jeruzalema. A to nielen na kúsok. Sprevádza ich kráčajúc s nimi osobne.
Zároveň v emotívne zdemolovaných učeníkoch jemne načne to, čo v nich ide prasknúť či ich zadusiť. Nenásilnou otázkou im otvorí vred depresie, ohromnej ľudskej i duchovnej krízy, ktorú im spôsobil zhustený rad intenzívnych veľkonočných udalostí. A to počnúc eufóriou slávnostného vstupu do Jeruzalema až po opačný kontrast zločinecko-sadistickej popravy Učiteľa, do ktorého nevedome vkladali aj svoje menej autentické očakávania.
A napokon Ježiš sprevádza aj ich myšlienkové pochody. Podľa gréčtiny doslova exegézou (v slovenčine sa uvádza vykladanie) im poukáže na jednoduchý fakt: To, čo sa udialo, nie je náhoda ani diablovo víťazstvo. Boh túto výkupnú obetu pripravoval od prvého hriechu… Pritom Ježiš staval na tom, čo jeho učeníci z Písma vedeli, a dopĺňal to, čo si neuvedomili. Počas upokojujúcej jarnej prechádzky im pomohol poskladať mozaiku spásy.
Sprevádzaní učeníci teda prešli fyzicky cestu z Jeruzalema do Emáuz, ďalej emotívnu cestu z depresie k najkrajšej radosti z Toho, ktorý im vrátil všetko: nádej, pokoj, lásku, istotu, a napokon cestu od myšlienkového chaosu nielen k pochopeniu toho, čo sa stalo, ale aj ku vzkriesenej viere v Ježiša.
Celá udalosť má len jednu chybu: v najlepšom im Ježiš zmizol. Mám však radostnú správu. V originálnom texte nie je reč o zmiznutí. Píše sa v ňom, že sa im Ježiš stal neviditeľný. A to je ohromný rozdiel. Ježiš sa ani dnes nehrá na schovávačku, pri ktorej by sme ho museli naháňať, kde vlastne je. Jednoducho od zmŕtvychvstania je s nami vždy a všade. Zatiaľ neviditeľne, ale je práve tu pri tebe, s tebou. Koľkokrát to i samé Písmo opakuje!
Aby som nezabudla, dnes každý krstom vzkriesený k novému životu, ktorý sprevádza podľa Ježišovho štýlu, by mal zmiznúť (vlastne stať sa neviditeľným) až vtedy, keď nastanú tri skutočnosti: obrat sprevádzaného správnym smerom, uzdravenie jeho emócií a pochopenie Božieho plánu s ním.
Dagmar Kráľová