Interview s kardinálom Joãom Brazom de Avizom

Prinášame vám rozhovor s Prefektom Kongregácie pre zasvätený život a spoločnosti apoštolského života, kardinálom Joãom Brazom de Avizom. Vysielal ho Vatikánsky rozhlas v Deň zasväteného života, 2. februára 2018.

Je dnes aktuálny dar povolania k zasvätenému životu?

Myslím si, že na jednej strane prežívame veľmi kritické obdobie, ktoré sa týka aktuálnosti zasväteného života; na strane druhej mladí ľudia začínajú nanovo objavovať rôzne formy povolania k zasvätenému životu: pustovnícky život, sekulárne inštitúty, mnísi, mníšky, rehoľné sestry, ktoré sú vzácnym darom pre Cirkev. Myslím si, že hlavý problém, ktorý v dikastériu čoraz viac vnímame pri kontakte s celým svetom, spočíva v potrebe obnoviť opravdivú skúsenosť s Bohom, t.j., položiť si otázku: Kto je per mňa Boh? Môže sa Boh skutočne stať pevným základom života, takého života, ktorý by bol šťastný? Potrebujeme prehĺbiť vzťah s Pánom. Ale dnes to už nemôžeme robiť osamotene. Ako jednotlivci sme slabí: potrebujeme kráčať s inými bratmi a sestrami toho istého povolania k zasvätenému životu a zostať v úzkom vzťahu s celou Cirkvou, so všetkými inými povolaniami. Jedným slovom byť súčasťou tejto cesty so všetkými ostatnými. My nie sme povolaní k osamelosti, nie sú k nej povolaní ani pustovníci, ani klauzúrne mníšky… My sme povolaní k hlbokému rodinnému životu, k skutočnému bratskému životu a životu v Bohu, ale, ako hovorí Svätý Otec, uprostred ťažkostí. Mne veľmi pomáha tvrdenie, ktoré Svätý Otec spája s mimoriadne originálnym obrazom, keď hovorí: „Dnes sa na svätosť nemôžeme pozerať ako na destilovanú vodu, zatvorenú do fľaše“; svätosť sa totiž buduje uprostred ťažkostí života, uprostred problémov, kríz, nových rozhodnutí, ktoré musíme v našom vnútri deň čo deň urobiť.

Vo svetle učenia, ktorým sa obracia na túto miliónovú armádu zasvätených osôb, z učenia Svätého Otca na čo kladiete dôraz vy?

Myslím si, že sú zasvätené osoby v určitom zmysle veľmi kvalifikovanou prítomnosťou vo všetkých oblastiach evanjelizácie. My teraz veľmi cestujeme po svete a máme silný zážitok, keď vidíme, ako zasvätené osoby pracujú v najrozličnejších a najťažších situáciách, tam, kde je Cirkev prítomná. Niekedy sú v kontakte s inou vierou, iným náboženstvom, usilujú sa budovať vzájomné vzťahy, hodnoty a niekedy obetujú aj svoj život formou mučeníctva. Svätý Otec hovorí, že mučeníctvo nie je javom minulosti, dnes je azda oveľa prítomnejšie ako v minulosti a my ho dnes medzi rehoľnými osobami veľmi dobre vidíme – je to krvavé mučeníctvo. Opakujem, ide o obrovské bohatstvo situácií, v ktorých zasvätení veľkodušne pôsobia. V tomto zmysle by som mohol povedať, že táto silná prítomnosť v evanjelizácii hovorí o tom, ako sú títo muži a tieto ženy dôležití.

Aké posolstvo chcete zanechať všetkým zasväteným?

My, ktorí pracujeme na Kongregácii, chceme vyjadriť veľké vďakyvzdanie Bohu za tieto povolania na celom svete. No v Európe máme viaceré vážne ťažkosti. Napríklad, sme veľmi ustarostení priemerným vekom tých, čo žijú v kláštoroch. V najbližších 15 až 20 rokov sa počet kláštorov v Európe zníži o 50, až 60 percent: ide o silný pokles, pretože priemerný vek mníšok a mníchov je okolo 85 rokov. O 15 – 20 rokov, ak Boh dovolí, budú síce ešte žiť, ale budú mať vysoký vek a ak neprídu nové povolania, ich počet nevyhnutne bude klesať. Máme veľké ťažkosti aj v zmene tohto zmýšľania, v zmene doby, o ktorej Svätý Otec hovorí a v ktorej sa musíme postaviť zoči-voči novým situáciám sveta. Už nestačí to, čo sme prijali: túžime síce Boha iným darovať, ale ho iným nedokážeme komunikovať… Aká bude táto zmena? V tomto zmysle musíme ešte dlho kráčať. Je mojím prianím, aby existujúce svedectvo a snaha o osobnú i spoločnú konverziu všetkých našich chariziem bola dôvodom hlbokej obnovy a hojnosti Božieho Ducha uprostred celej Cirkvi. Som však presvedčený, že zasvätení sú skutočne, ako hovorí Svätý Otec, pokladom Cirkvi.

Preložil Štefan Turanský SDB

http://www.vaticannews.va/it/papa/news/2018-02/giornata-mondiale-vita-consacrata-papa-francesco-braz-de-aviz.html