Fraternita Verbum Dei

Fraternita Verbum Dei bola založená kňazom Jaime Bonetom na Malorke v Španielsku v roku 1963. Je to inštitút zasväteného života pozostávajúci z troch vetiev: misionárky, misionári a misionárske manželské páry. Venuje sa evanjelizácii prostredníctvom modlitby a služby slova. Bohatú spiritualitu prijali z tradície klasických kongregácii. Zakladateľ Jaime Bonet sa inšpiroval sv. Ignácom z Loyoly, sv. Teréziou z Avily, sv. Jánom z Kríža a sv. Teréziou z Lisieux.

Všetci členovia komunity zasväcujú svoj život Bohu prostredníctvom evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti, každý podľa svojho stavu. S rovnakým ideálom sa zaväzujú formovať Ježišových apoštolov z ľudí rôzneho veku, kultúry a spoločenského postavenia. Pápežský súhlas im bol udelený v roku 2000. Momentálne pôsobia v 28 krajinách sveta.

Novú formu zasväteného života predstavuje misionárka Lucía Herrerías Guerra, prezidentka misionárskej fraternity Verbum Dei.

Päť motívov, prečo evanjelizovať:

Sú vybraté zo zakladateľovej zbierky myšlienok Hlásateľom evanjelia.

  1. Aby sme spolupracovali s celou našou mysľou, srdcom a silami čo najefektívnejšie na vykúpení a oslobodení všetkých ľudí.
  2. Pretože chceme komunikovať radostnú zvesť chudobným, ohlasovať slobodu zajatým, vrátiť zrak slepým, oslobodiť utláčaných a ohlásiť Pánov milostivý rok (porov. Iz 61, 1 – 2).
  3. Pretože túžime zmeniť nenávisť na lásku, smútok na radosť, úzkosť a zúfalstvo na optimizmus a nádej, chorobu a smrť na život a zmŕtvychvstanie.
  4. Pretože túžime po teple domova pre mnohé rodiny, ktoré žijú v chladnom vzduchu cintorínov takmer bez lásky a intimity. Aby boli naplnené láskou a vrúcnosťou, spontánnosťou a plodnou kreatívnou radosťou.
  5. Radostná zvesť Božieho kráľovstva nás fascinuje a chceme ju neúnavne ohlasovať ako kráľovstvo pokoja a spravodlivosti, kráľovstvo života a lásky rôznym národom a rasám, z jedného kontinentu na druhý a zastaviť nepokoje medzi bratmi a sestrami, medzi rodičmi a deťmi.

Štyri pramene spirituality:

  1. Realita Najsvätejšej Trojice, ktorá prebýva v každom jednom z nás a je pre nás naším prvým domovom, v ktorom sa rodí život Božích detí.
  2. Eucharistia, v ktorej sa koncentruje Božia láska voči nám a je miestom, kde sa stvárňuje osoba apoštola.
  3. Kristus celý – hlava a údy –, ktorý nás potrebuje so všetkým, čím sme, a zároveň je hlavnou príčinou nášho povolania a poslania.
  4. Mária – Božia matka a Matka Cirkvi, ktorá nás posilňuje a vedie v našom živote modlitby a poslania.

Tri základné aspekty komunity:

  1. Modlitba.
  2. Služba Božieho slova.
  3. Svedectvo života.

Dve charakteristické slová:

  1. Fraternita.
  2. Cirkevná rodina – tým myslím integráciu našich troch vetiev do jednej inštitúcie.

Jeden krok k novej evanjelizácii:

Myslím, že prvým a základným krokom smerom k novej evanjelizácii je osobné stretnutie s Kristom. On nás robí citlivými na milióny ľudí – mužov a ženy, ktorí chcú vidieť Ježiša (Jn 12, 21), ktorí potrebujú počuť ohlasované slovo, podopreté evanjeliom, ktoré sa žije každý deň. Ľudia sú dnes veľmi citliví na autentickosť. Neprekáža, ak vidia naše slabosti, no nech tiež vidia, že kráčame smerom k autentickému evanjeliovému životu, čo Jaime Bonnet volá „pokorné každodenné obrátenie“.

A ešte pár viet sr. Lucie…

Našou silnou stránkou, ktorú máme ako nová forma zasväteného života, je prítomnosť zasvätených mužov a žien, manželských párov zdieľajúcich rovnakú spiritualitu, ktorí ako tím pracujú na spoločnom poslaní. Je to sila Božieho ľudu na ceste, kde sa napĺňa Joelovo proroctvo, ktoré nám pripomínajú Skutky apoštolov počas zoslania Ducha Svätého: „[..] vylejem svojho Ducha na každé telo. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vašim starcom sa budú snívať sny. V tých dňoch vylejem svojho Ducha aj na svojich služobníkov a svoje služobnice a budú prorokovať“ (2, 17 – 18). Jednota medzi nami – misionárkami, misionármi a misionárskymi manželskými pármi – je každodennou úlohou a výzvou, no keď sa nám ju darí žiť, keď je skutočná, má obrovskú evanjelizačnú silu. Ukazuje, že evanjelium je pre všetkých, že nasledovanie Krista je pre všetkých, hoci spôsoby života sú rôzne.

V niektorých aspektoch naša doba nie je až taká odlišná od časov prvých kresťanov: zmätok, relativizmus, množstvo doktrín, ktoré sa ponúkajú ako cesta spásy, etický pluralizmus. A práve v tomto čase Duch Svätý dáva dostatok sily mužom a ženám, aby šírili správu o Božom kráľovstve. Mne sa zdá, že dnes v krajinách s kresťanskou tradíciou je najväčšou prekážkou „znechutenie“ ľudí kresťanstvom, najmä kvôli sklamaniu z Cirkvi, v ktorej nevidia žité evanjelium. Toľko nedávnych škandálov… Ako odpovedať na toto všetko? Myslím, že prostredníctvom nášho každodenného obrátenia. Sv. Anton Paduánsky cituje sv. Gregora: „Normou kazateľa je uskutočňovať to, čo káže.“ A sv. Anton dopĺňa: „Zbytočne sa snaží hlásať kresťanské učenie ten, kto mu potom protirečí tým, čo robí.“ Je nevyhnutné, aby sme začali alebo pokračovali v úsilí žiť evanjelium autenticky, aby sme ukázali kresťanskú komunitu – Cirkev ako takú, ktorej sa dá veriť.

Nedajme sa poraziť strachom, ktorý sa vynára pred výzvami a ťažkosťami súčasnej spoločnosti, pred nezáujmom toľkých ľudí… No možno prenasledovanie a údery, ktoré prežíva Cirkev dnes, sú znakmi, že je naďalej dôležitou skutočnosťou. Inšpirujú ma slová pápeža Františka z Turíčnej vigílie 19. 5. 2013 na Námestí sv. Petra: „Uprednostňujem Cirkev, ktorá je doráňaná a zašpinená tým, že vychádza do ulíc, než Cirkev chorú z uzavretia a pohodlnosti.“ Verím, že ak sa necháme inšpirovať Duchom Svätým a budeme sa stále vracať k zdrojom, prameňom, k našim začiatkom, všetci prispejeme k existencii Božieho kráľovstva: „staršie“ formy našej tradície so svojou skúsenosťou a bohatou tradíciou a „nové“ formy s darom, so všetkým, čo dnes cez ne uskutočňuje Duch Svätý v Cirkvi.

Monika Skalová, saleziánka

Preklad niektorých textov Dana Dorčáková

foto: verbumdeicebu.weebly.com