Ešte spí?

0 Nedeľné zamyslenia

V expresívne ladenom Markovom evanjeliu sa doslova píše, že učeníci vzali Ježiša na druhý breh tak, ako bol. Čiže ako tesne predtým z vyvýšenej časti loďky – kormy – učil zástupy. Od zdravej únavy zaspal na poduške naplnenej pieskom tak tuho, že sa neprebudil, ani keď sa 40 metrov hlboké jazero doslova roztancovalo a prelievalo svoje vlny do loďky. Ježiš spal ako ten, kto vie, že on i práve zasiate zrno sú v rukách Otca. Kým učeníci namáhavo veslovali, možno mu zazlievali, že ich nekormidluje z búrky von. Keď však Ježiš zasiahol, stíchlo nielen more, ale aj oni.

V naplavenom piesku Galilejského jazera sa nie tak dávno našla bárka z Ježišových čias. Pre chrám v Magdale sa stala inšpiráciou pre oltár v tvare loďky. Nielen to, na tejto oltárnej lodi je na korme umiestnený i svätostánok s eucharistickým Ježišom.

Nie, nemusíme ísť do Magdaly na exkurziu. Veď „spiaceho“ Ježiša vo svätostánku máme aj doma, či nie? A možno dennodenne prežívame dilemu, či a ako ho zobudiť…

No on aj keď spí, jeho srdce bdie (porov. Pies 5, 2). Aj keď sa topíme v problémoch, s ním na loďke života sa neutopíme. Aj keď možno hynieme od smädu a hladu po vzácnych hodnotách, prijímaním Eucharistie nezahynieme. Všetci sme skúšaní. A všetkým nám môže z hĺbok podvedomia vyplávať nejedna búrka. Nič z toho nám však neuškodí, ak sme pri ňom. Ježiš aj nám odkazuje, aby sme verili, že o čo prosíme, sme už dostali. A že to aj budeme mať (Mk 11, 24). To znamená, že aj keď Ježiš počas našich búrok akoby spal, jeho srdce hlas nášho srdca počuje. A hneď nám dáva, o čo prosíme. Len to nemôžeme mať už aj. Podobne ako keď nám pridelia odmenu a čosi trvá, kým nabehne na účet. Prečo je to tak? Jednoducho preto, lebo v hre je slobodná vôľa všetkých tých, ktorých sa naše prosby týkajú.

Jediné urýchlenie toho, aby sme už mali, o čo prosíme, je opätovne odovzdávať Pánovi predmet našej modlitby. A zároveň nemať vyprosovanú záležitosť za modlu, ktorá by zatienila v našom srdci Pána. Potom i nás bude môcť prenikať silná a príjemná bázeň z jeho moci v našom živote. No skôr, ako sa vrhneme do ďalšej búrky, nezabudnime si ticho po tej predchádzajúcej vďačne vychutnať…

Dagmar Kráľová, saleziánka