Dve tváre vzkriesenia

0 Nedeľné zamyslenia

Náuka o zmŕtvychvstaní, o vzkriesení tela prinášala vždy veľa otázok i rozdelení. Evanjelium hovorí, že aj Ježišovi súčasníci boli v tejto otázke rozdelení. Saduceji verili v Boha, ale popierali zmŕtvychvstanie (Mk 12, 18; Sk 23,8). Aj medzi prvými veriacimi nastali spory a dohady o tom, ako je to so zmŕtvychvstaním. Ako vstanú z mŕtvych? V akom tele prídu? (1 Kor 15, 35), cituje ich dohady a mienky svätý Pavol a dáva si veľkú námahu, aby ich priviedol k správnemu vyjadreniu a pochopeniu tejto pravdy viery. Vzkriesenie však nie je len viera v Božiu moc nad naším smrteľným telom.

Vzkriesenie nie je len suchý údaj o tom, čo sa stane na konci sveta po našej smrti. Je to aj skutočnosť, ktorú máme prežívať duchovne. Prvé čítanie hovorí, že život vyvoleného národa už bol „úplne pochovaný“, žili, akoby ani nežili, boli akoby v temnote hrobu. Do tejto situácie vstupuje Božie slovo, ktoré hovorí: „Vyvediem vás z vašich hrobov a vovediem vás do krajiny a budete opäť žiť.“ To všetko sa udeje na základe daru Ducha. Boh môže oživiť človeka. Vzkriesenie nie je len predĺženie života, ale vliatie nového života skrze dar Ducha.

Vzkriesenie Lazára taktiež poukazuje na obe tváre vzkriesenia. Vzkriesenie je tvrdá, nekompromisná realita, ktorá prekonáva fyzickú smrť človeka (Lazár bol už štvrtý deň v hrobe, jeho telo už páchlo rozpadom). Ale ani tento taký veľký skutok, zázrak, nie je celou pravdou o zmŕtvychvstaní. Ježiš potvrdzuje Martinu vieru vo zmŕtvychvstanie na konci sveta, ale pridáva k tomu niečo nové: „Ja som vzkriesenie a život. Nielen tam na konci, ale tu a teraz.“

Preto je dôležité veriť, že nik nezomiera, kto verí v Krista. Toto jeho tvrdenie, ak sa naň pozrieme z opačného konca, vytvára pre nás aj jednu veľmi vážnu otázku: Veríme v Krista tak, že je naším vzkriesením a životom? Vieme spolu s ním povstať a spolu s ním žiť?

V zasvätených komunitách, žiaľ, žijú aj takí, ktorí neveria, že Ježiš je vzkriesenie a život. V srdci a v mysli nepopierajú, že na konci sveta vstaneme s naším telom, ale nevedia uveriť, že ten Kristus, ktorého tajomne, ale reálne majú pri sebe, je vzkriesenie a život. Teraz a tu. A preto je možné nadobudnúť novú dôveru, vyjsť z hrobu, začať nový život. To je napokon aj jeden z cieľov tohto Pôstneho obdobia. Tak skúsme tento týždeň žiť tú vieru, ktorú Ježiš žiadal od Marty. Uveriť, že dá sa vyjsť z hrobu pesimizmu a uzatvorenia sa a zažiť svetlo Božej a bratskej lásky. Lebo on je vzkriesenie a život, nielen na konci sveta. Ale tu a teraz.

 

Pavol Grach SDB