Dráma, ktorá sa opakuje

Je noc, keď píšem túto úvahu a uvažujem nad významom toho, čo Písmo ponúka aj nám zasväteným v dnešnom evanjeliu. Konečne je kľud, myšlienky prichádzajú a odchádzajú. Píšem a znova prepisujem, čo som napísal, keď mi odrazu zapípa správa a jedna moja známa mi píše, že jediné, čo chce v nás zasvätených vidieť, je Boh.

Vidieť Boha v nás je veľkou túžbou mladých, chcú vidieť, že sa s ním rozprávame, že s ním riešime svoje otázniky, svoje pochybnosti… a potom následne dokážeme hľadať (spolu s nimi) odpovede na ich búrky a niekedy aj hurikány. Je to situácia drámy, ktorú zakusovali aj prví kresťania, prvé spoločenstvá, keď už chceli konečne nájsť odpovede na to nezodpovedané uprostred všetkých svojich peripetií, všetkých prenasledovaní. Dnešné evanjelium hovorí jasnou rečou: Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. Konečne ho uvidieť, konečne ho zakúsiť, konečne ho precítiť. Tak málo sa odvtedy zmenilo a dnešné evanjelium ešte pritvrdzuje: Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Byť presvedčený, že Boh je mojou jedinou odpoveďou a to, čo raz povedal, sa jednoducho musí splniť, lebo on je Bohom Slova a stojí si za svojím Slovom. A snáď toto chce dnešnú nedeľu pripomenúť nám zasväteným: aby sme boli stopercentne presvedčení o tom, že Boh si nás povolal a že toto svoje rozhodnutie nikdy, nikdy neodvolá a neľutuje. Takže žiadne apokalyptické scenáre a konšpiračné teórie nad naším zasvätením.

Moje, tvoje, naše povolanie je preto, aby sme odpovedali na tú túžbu a drámu, ktorú malo ľudstvo od začiatku, aby videli Boha prichádzať s mocou a slávou… aj v tomto zrelativizovanom svete.

Pane, ty si stojíš za svojím Slovom, aj ja si chcem stáť za slovom, ktoré som dal tebe, aby oni uvideli Boha.

P. Pavol Noga, vincentín, ktorý si chce stáť za svojím slovom 🙂
Foto: Jana Koštiaľová