Dotyk, ale aký?

Keď zástupy i učeníci strávili Ježišove lekcie, preplavil sa späť do Kafarnauma vykonať veľké znamenie na dvoch bezvýznamných, ba posledných ženách. Boli rozdielne, a predsa vzájomne si blízke. Prvým je v presnom preklade dievčatko, ešte neplodné, a druhou je žena chorá, a preto neplodná. Jedna žila 12 rokov, druhá už 12 rokov živorí. Mladšia ešte nič nevlastní, chorá žena už všetko utratila na lekárov. Prvá ešte nemá svoje miesto v spoločnosti a druhá oň už prišla. Z oboch uniká život. Preto sú obradne nečisté. A predsa sú obe milovanými dcérami.

Podobnosť oboch príbehov sa prejavuje aj na spoluúčinkujúcej partii. Učeníci, ktorých sa Ježiš opýtal, kto sa ho dotkol, ironicky mudrujú, či nevidí, že sa naň tlačia zástupy. Jairovi domáci si zas nechcú dať pokaziť hlasné nariekanie, a tak sa Ježišovým slovám, že dievča iba spí, vysmievajú.

Aj keď Ježiš zverejňuje ženinu intimitu a, naopak, skrýva vzkriesenie dievčatka, je pri oboch rovnako vnímavý, súcitiaci, láskavý. Prijíma i odovzdáva uzdravujúci dotyk.

Je ten istý i dnes, veď je Život sám!

Zdá sa, že všetky naše racionalizačné zdôvodňovania, realistické podozrievanie a zdanlivo duchaplná kritika nevyváži čo i len jednu empatickú slzu. A nielen to. Môže natrvalo prekážať dotykom viery. Aj keby ich bolo toľko, ako pri tlačenici v zástupe.

Uzdravená žena vycítila Ježišovu moc, pocítila uzdravenie a precítila Ježišovu zľutovnú lásku k nej nečistej a znečisťujúcej. Dievčatko pocítilo teplo, silu jeho zdvíhajúcej ruky a začulo volanie k životu i pokyn k nasýteniu.

S oboma ženami je v súzvuku Jairus. Bol nielen rozmýšľajúcim – vedel, ku komu má ísť po pomoc –, ale aj milujúcim otcom. Pred Ježišom hovorí o svojom dieťati s nežnosťou: Dcérka mi zomiera. No sentimentálny nebol. Dvakrát dôstojne zvládol oznámenie jej smrti. Môže byť aj pre nás príkladom, ako harmonická spolupráca rozumu a srdca uľahčuje vieru. Lebo ak správne integrujeme hlboko ľudské emócie, viera pre nás nezostane teóriou alebo vôľovým vypätím bez trvalého účinku. A budeme môcť podobne ako Jairus žasnúť nad Ježišovými znameniami, ktoré iní vidieť nevedia.

Dagmar Kráľová, saleziánka