Daj mi to, čo skutočne potrebujem! (Jn 4, 5 – 42)

0 Nedeľné zamyslenia

Len pred niekoľkými dňami som bol krstiť svoju neterku. V týždni pred krstom som volal sestre a švagrovi, aby sme dohodli všetky detaily. Popritom som, samozrejme, rozprával niekoľkokrát aj s malým, len trojročným synovcom. Viackrát mi do telefónu povedal, aby som už prišiel. A niekoľkokrát sa opýtal, čo mu prinesiem, lebo vedel, že má sviatok. Dohodli sme sa, že si z neho tak trochu urobím srandu. A tak som kúpil banány, jahody, mandarínky a citróny. So sestrou sme poň šli do škôlky. Keď ma zbadal, hneď ku mne bežal. Vzal som ho na ruky a potom položil na zem, podal mi ruku a spolu sme kráčali. Po chvíľke, ktorá trvala dlhšie, ako som si myslel, sa opýtal: „Ujo, a čo si mi doniesol?“

Odpovedal som: „Jahôdky.“ Pozrel sa na mňa a zopakoval: „Jahôdky? Hmmm. A čo ešte?“

Povedal som: „Banániky.“ Pozrel sa na mňa a zopakoval: „Banániky? Ale…“

Tak som sa zasmial a opýtal sa: „Čo, nemáš rád banániky?“ A on tak krásne detsky povedal: „Mám. Ale radšej mám hračky.“ A ja som len vybuchol smiechom.

Evanjelium tejto nedele nám prináša moment stretnutia Ježiša a Samaritánky. V rozhovore nakoniec Samaritánka prosí: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ A  dostáva to, o čo prosí, i keď to má v prvom momente trochu inú podobu.

Deti potrebujú veľa vecí – a jednou z tých dôležitých sú i hračky. Áno sú, lebo vďaka nim rozvíjajú v sebe mnoho pekného a veľkého. A tak bolo ozaj len žartom z mojej strany darovať synovcovi ovocie.

K nám, dospelákom, rehoľníkom, prichádza veľa ľudí a možno i niekoľkokrát týždenne nás o niečo žiadajú. Prosia o radu, o modlitbu, často o ubytovanie či peniaze. Niekedy o rozhovor, inokedy potrebujú sviatosti. A ako sa to nám, dospelým, múdrym, veľkým, niekedy dosť málo skromným – a možno naopak – povýšeneckým rehoľníkom stáva, namiesto „ryby podáme synovi hada“. Ale áno, je to tak. Niekedy sme práve takíto. Možno od únavy, možno preto, že sme počas dňa museli veľa pracovať a večer už nevieme, ani kto sme.

Samaritánka prosila o vodu, aby už nebola smädná a mohla sa očistiť. A tak Pán naplnil a očistil jej srdce.

A tak si dnes len kladiem otázku: „Čo dávam ja tým, ktorí prosia?“

A nie len to! Kladiem si i otázku: „Ako im to dávam?“

 

Tomáš Gerboc SVD (Spoločnosť Božieho Slova)