Chuť dôvery
Aj vám dôvera chutí a posúva vás? Ak vám niekto verí, dokážete robiť veľké veci, o ktorých ste ani sami netušili, že to viete? Niečo takéto aj mne zachutilo. Tu je môj príbeh.
Stalo sa to raz, keď som bola magistra noviciek. Provinciál saleziánov, vtedy don Karol Maník, sa ma spýtal, či by som neprispela článkom o formácii do časopisu Zasvätený život. A ja som pred všetkými v komunite hneď rezolútne odmietla. „Nie, nie, v žiadnom prípade, nemám čas, nemám na to, nájdite si iných ľudí.“ Keď som si v ten večer prechádzala deň, tak mi svitlo: „No tak to som fakt ‚dobrá‘. Novickám hovorím o disponibilite, ochote, nemať hneď komentáre a výhovorky, a mňa sa pýta provinciál a ja hneď odmietnem.“ Vyhľadala som si na druhý deň adresu časopisu a napísala: „Môžem sa pokúsiť nejaký článok napísať.“ Trochu som dúfala, že napíšu: „Už máme.“ Ale oni naopak: „Radi ho uvítame.“ No a bola som v háji. Dovtedy som žiaden článok nepublikovala. Takže som mala hrôzu, čo vlastne napíšem. Pustila som sa do tvorby článku. Prvý mi vyšiel pod názvom Formácia pre zasvätený život a v zasvätenom živote dnes. Vydýchla som si: „Mám to už za sebou a môžem pokojne žiť ďalej.“ Ale vtom to prišlo. Pozvanie od samotného šéfredaktora, že potrebujú do časopisu redaktorku. No a už to tu máš, nielen článok, ale toťho rovno už tam máš celú ruku. Zostala som prekvapená a zároveň ma to veľmi potešilo. Po prvej odmietajúcej skúsenosti som len dodala: „Môžem skúsiť.“
Prešlo už 7 rokov takéhoto času plnosti a posunutia sa ďalej. Táto práca ma napĺňala, obohacovala, neskutočne bavila a tešila, no doplňte si aj vy opis činnosti, ktorá vám chutí… Nikdy by som o sebe nepovedala, že budem písať, hľadať zdroje, možnosti, tvoriť v mediálnej oblasti. A kto je za tým? Niekto, kto vie počúvať Božie výzvy. Niekto, kto vie prejaviť dôveru a vytiahnuť z človeka veci, o ktorých ani sám nesníva, čo môže a vie dať. A toto je svedectvo mnohých! Niekto, kto staval na človeku, a nie na práci, ktorú osoba vykoná. Niekto, kto z tímu vedel vytvoriť priateľské spoločenstvo bratov a sestier, ktoré sa vie zabaviť aj veľa pracovať. Niekto, komu išlo o kvalitu, lebo cez neho len tak ľahko články, nápady neprešli:) Spolupráca s ním prinášala radosť, nadšenie, prácu na sebe i novosť.
Ten niekto nie je človek neznámy. Skúsim opis? Nie, to by ste hneď uhádli:). Je to kňaz – rehoľník, ktorému chutí život a vie sa naplno vložiť do toho, čo mu „skríži“ cesty. A pri tejto príležitosti aj v mene všetkých zasvätených na Slovensku mu chcem ďakovať ako šéfredaktorovi za jeho nasadenie pre časopis Zasvätený život a pre milión ďalších vecí, ktoré „podnikol“ nielen pre zasvätených. Vďaka nemu časopis dostal život, rástol a rozvíjal sa aj do iných projektových rozmerov. Chcel to najlepšie pre zasvätených a štafetu šéfredaktorstva odovzdáva teraz ďalej. Už ste uhádli meno?
—————–
P. Juraj Pigula bol prvým šéfredaktorom časopisu Zasvätený život. Časopis začal vychádzať v roku 2010. S tímom pripravil 17 čísel. Rozbehol dva projekty Z4Z ,Z4P a tretí čaká na schválenie. Pôsobí ako prior komunity augustiniánov na Slovensku (www.aug.sk). Jeho špecialitkami sú patristika a veľmi chutné cestoviny z jeho „kuchyne“ a výborná káva :). A popritom sme zistili, že má aj nevšedné mediálne nadanie.
Spolu s tímom v rámci spomenutých projektov pripravil stránku www. zasvatenyzivot.sk, ktorá ide naplno. Zrealizoval 4 mediálne školenia ON LINE a medzinárodnú konferenciu Výzvy digitálnej komunikácie pre evanjelizáciu ; do tlače pripravil knihy, ktoré vyšli v slovenčine – od L. Gucciniho Zasvätený život a duchovné zosvetštenie a od M. Rupnika Hľadám svojich bratov a Pri stole v Betánii, Listy zasväteným a zvlášť dokument Ohlasujte. V rámci Roka zasväteného života rozbehol päťminútovky Na 5 minút s nami a tiež appku Myšlienky od zasvätených. Rozbehol spoluprácu s Postojom, kde nás novinky ešte len čakajú. Jednoducho, zasvätení sa aj vďaka nemu zviditeľnili do vnútra i navonok. Sme takto on line, aj v peknej spolupráci s laikmi.
———————-
Toto je môj príbeh nekončiacej vďaky za to, že som mohla byť aj ja súčasťou skvelého redakčného tímu aj vďaka jednému nevšednému šéfredaktorovi.
A opäť som sa nezmestila do 2000 znakov aj s medzerami :).
Monika Skalová FMA