Cela sebapoznania a skúšobný kameň viery

0 Nezaradené

Všimli ste si, že predmetom najväčšieho prikázania nie je viera, ale láska? A predsa medzi vierou a láskou je veľmi úzky vzťah. Aj samotné prikázanie lásky k Bohu, ktoré Ježiš cituje z Knihy Deuteronómium, je uvedené krátkym vyznaním viery: Pán, náš Boh, je jediný Pán. Viera je prvý krok k Bohu, kým láska je Boh sám, snáď preto sa dáva väčší dôraz na lásku.

Ježiš v tomto známom texte v podstate hovorí o troch láskach: o láske k Bohu, o láske k blížnemu a o láske k sebe samému. Hoci prvoradá je láska k Bohu, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský, láska začína pri láske k sebe; a má pravdu, problém je však v tom, že naša láska k sebe sa často zvrhne. Najčastejšie do samoľúbosti, keď si myslíme, že iní sú tu na to, aby nás obdivovali a slúžili nám, alebo, naopak, zvrhne sa do sebadeštrukcie, keď sa vlastne nemáme radi, odmietame sami seba, čo sa prejaví tým, že odsudzujeme iných, ale v konečnom dôsledku odsudzujeme na nich to, čo nemáme radi na sebe a nechceme to prijať, a tak si pred tým radšej zatvárame oči. Táto ne-láska k sebe nás odcudzuje iným, ale aj sebe samým, a preto je (seba-)deštruktívna. A môže skĺznuť nielen do toho, že neradi vidíme svoje temné stránky, ale ich – a nakoniec aj seba – aj nenávidíme.

Správne milovať sám seba môže človek opäť iba v Bohu. V ňom môže spoznať a prijať aj svoje nedostatky. Prijatie vlastných nedostatkov nás učí pokore i ohľaduplnosti a odtiaľ je len krok k správnej láske k blížnemu. Kým samoľúbosť nás oslepuje, pokora nám otvára oči.

Zaujímavosťou je, že keď sa Ježiš odvoláva na Deuteronómium, mení posledné slová „milovať celou svojou silou“ na: „milovať celou svojou mysľou“. Tým akoby sa dával dôraz na kognitívnu stránku, teda akoby cesta k láske spočívala v spoznávaní. Poznávať Boha je dôležitá úloha na našej ceste k nemu. Hoci je Boh nepoznateľný a vymyká sa nášmu rozumu, predsa len sa nám dáva spoznať vo svojom Slove.

Poznať treba však aj seba. Svätá Katarína Sienská sa učila obrovskej múdrosti a láske tým, že prebývala v „cele sebapoznania“. Tam sa učila pravej láske k sebe, k blížnemu i k Bohu. Túto celu sebapoznania si stále nosíme so sebou, chce to len odvahu zostúpiť tam. A čo tam nájdeme? Predovšetkým pravdu o sebe a pravdu o nesmiernej Božej láske.

Netreba sa však báť, že keď zostúpime do cely sebapoznania, že sa uzatvoríme sami do seba; skôr naopak: vyvedie nás to von k činorodej láske, veď Božia láska pohýna. Ani Katarínu zostúpenie do cely sebapoznania neuzatvorilo do nej samej, ale naopak: vďaka tomu sa stala snáď najčinorodejšou ženou Cirkvi svojej doby. Bola to skutočná činorodosť lásky a práve láska je aj skúšobným kameňom našej viery.

Patrik Vnučko