Boží šuchot

0 Blog

Predstavme si les plný farebného lístia. U nás je to tak na jeseň. Aj chodníky sú posiate farbami a pestrý listový koberec tu viac, inde menej ukazuje, kde bola predtým vychodená cestička. Aj vrabce a vietor sú ticho. Šuchot lístia pod nohami sa ozýva pomedzi stromy.

Takýto šuchot, vŕzganie lístia, jeho zvuky pri dotykoch s podrážkami zachránili raz jedného jezuitu. A myslím, že s ním nielen jeho. Bol veľmi mladý a mal veľkú krízu. Tie dni bol deprimovaný. Pýtal sa sám seba, aký zmysel má život a kvôli čomu by malo zmysel žiť. Vtedy mu azda len jedno zišlo na um: „Počúvaj, Izrael.“ Božie slovo bolo pre neho všetko a vedel, že v takýchto chvíľach musí hľadať ticho a načúvať.

Bol sám a les farebný okolo a pod nohami. On sám opisuje chvíľu takto: „Počúval som a uvedomil som si, že jediná moja spoločnosť boli listy pod mojimi nohami. Spoločnosť toho zvuku mi dala silu, aby som sa nevzdával. Malo zmysel žiť.“

Boh mu robil spoločnosť a zachytil to v obyčajnom šuchotaní lístia. Nebol sám. Boh bol s ním. PÁN ho sprevádzal.

Osobne túžim, aby mi Boh hovoril jasne. Veď on môže potvrdiť svoju prítomnosť v úspechu, v tom, že mi všetko vychádza a aplauz okolia tiež. Apoštolát beží, aktivít nechýba. Cítim však, že mi chýba obrovská citlivosť mladého jezuitu. Bol ním Carlo Maria Martini, neskorší milánsky kardinál, veľký človek a Boží muž. On bol doma v tom, ako PÁN hovorí, že sa prihovára v jemnom vánku, v ohni, ktorý nezhára, v takmer nevnímateľnom oblaku či v nesmelom lete holubice. A teda určite aj v šuchotaní lístia.

Kráčajme vnímajúc Božie kroky vedľa nás. Hádam sa Božia priazeň a prítomnosť môže prejaviť aj v „šuchotaní“ duchovného čítania. K tomu “knihovému” sa môže pridať aj „vŕzganie“ našej webovej stránky www.zasvatenyzivot.sk.

Nech vám zachutí prechádzka po lese plnom článkov aj v novom roku 2017.

Juraj Pigula, augustinián

foto: www.flickr.com