Blízkosť je záležitosťou lásky
Adventné obdobie, do ktorého sme pred pár dňami vkročili, nás pozýva nanovo prežívať očakávanie Krista a neprestať čakať na jeho príchod tak, aby sme si zachovali postoj otvorenosti a pripravenosti na stretnutie s ním. Ide o bdelosť srdca, ku ktorej sme ako zasvätení každodenne pozývaní osobitným spôsobom, ktorý nám ponúka tento mimoriadny čas, v ktorom sa s radosťou pripravujeme na hlboké a pravé tajomstvo Vianoc.
Každý z nás je pozvaný prežívať Advent bez toho, aby sa nechal vyrušiť rozličnými „svetlami komerčných reklám“, áno, máme poznať pravú hodnotu vecí a upriamiť svoj vnútorný zrak na Ježiša. Darí sa nám to? Nechajme sa osloviť krásnymi slovami Druhej adventnej prefácie: ak ostaneme „bedliť v modlitbách i jasať na jeho slávu“, naše oči srdca budú schopné v ňom rozpoznať skutočné Svetlo sveta, ktoré prichádza ožiariť temnotu našich dní.
Úvodná antifóna hneď na začiatku omše preberá známy citát z Listu apoštola Pavla Filipanom, v ktorom sa píše: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko“ (4, 4 – 5). Toto má byť teda dôvod našej radosti: „Pán je blízko!“ Osobitne celá liturgia, dokonca aj „farba dnešnej nedele“, nás pozýva k prežívaniu radosti; k radostnému očakávaniu nie v smútku, ale v pravej duchovnej radosti. „Gaudete in Domino semper“ – píše svätý apoštol Pavol. Nie je to úžasné!?
Avšak čo značí presvedčenie, že „Pán je blízko“? V akom zmysle máme chápať túto „Božiu blízkosť“? Apoštol iste myslí na druhý Kristov príchod a zároveň všetkých pozýva k radosti, pretože je úplne presvedčený, že až keď príde „Pánov deň“, zavládne na celej zemi skutočná radosť a plesanie! Nie, nebude to žiadna lacná zábava tipu predvianočnej párty s ohňostrojmi a delobuchmi, ale pravá radosť, ktorú môžeme zažívať v intimite Božej blízkosti. Takáto radosť je spojená s niečím oveľa hlbším. Samozrejme, v každodennom rytme, často búrlivom, je dôležité nájsť si čas na rozveselenie, ale skutočná radosť pramení zo vzťahu s Bohom.
Kto sa stretol vo svojom živote s Kristom, zakúša vo svojom srdci radosť a pokoj, ktoré nemôže vziať žiadna situácia. Svätý Augustín to pochopil veľmi dobre. Vo svojom hľadaní pravdy, pokoja, radosti v mnohých a márnych veciach prichádza k slávnemu záveru, že ľudské srdce je nespokojné, nenachádza úľavu a pravý pokoj, kým nespočinie v Bohu (porov. Vyznania I, 1,1). Skutočná radosť nie je pominuteľným stavom duše. Nie je to niečo, čo sa dá dosiahnuť iba vlastnými silami. Je to vzácny dar Otca, ktorý sa rodí zo stretnutia s osobou Ježiša, dávajúc mu priestor v našom vnútri, prijímajúc ovocie Ducha Svätého. Takto sa oň modlí apoštol Pavol: „Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1 Sol 5, 23).
V tomto mimoriadnom a svätom Roku milosrdenstva prehĺbme navzájom v rodinách a komunitách nádej a istotu, že Pán prišiel medzi nás a neustále obnovuje svoju prítomnosť s povzbudením lásky, radosti a pokoja. Dôverujme mu tak, ako to potvrdzuje svätý Augustín vo svetle svojej skúsenosti: Pán je natoľko blízko nás, nakoľko sme blízko sebe samým (Vyznania III, 6,11). Božia „blízkosť“ nie je otázkou času a priestoru, ale otázkou lásky. Láska sprostredkuje blízkosť! Už o pár dní môžeme prežiť práve v radosti túto základnú pravdu našej viery, keď pred jasličkami budeme môcť kontemplovať „krásnu detskú tvár“.
P. Bruno Branislav Donoval OP