Bernhard Häring: Buďme verní

0 Spiritualita

Desivý nedostatok vernosti je jedným z najznepokojujúcejších znakov našich čias. Tento nedostatok vernosti je prejavom nedostatku viery. Vezmime si napríklad kresťanských partnerov: manželská nevera a rozvody sú v kresťanských rodinách prítomné takmer v rovnakej miere ako u neveriacich. Iba tam, kde majú posledné slovo nesebecká vernosť a veľkorysé odpustenie, je prítomná aj viera. Svet potrebuje oboje, radostnú vieru aj nezlomnú vernosť všetkých, ktorí sa úprimne usilujú o svätosť.

Sväté písmo ospevuje Božiu vernosť množstvom rozličných oslavných melódií. A keď chválime ľudskú vernosť, tak je to vždy iba s pohľadom na Božiu vernosť, na jeho vernosť zmluve a prísľubom, ktoré nám dal. Boha chválime predovšetkým za jeho spásnu spravodlivosť a milosrdenstvo, ktorými obnovuje neverných hriešnikov k novej stálosti a pevnosti. Dokonca aj sám Boh chváli verných služobníkov, v ktorých je zrkadlový obraz jeho vernosti. Ona sama pozýva každého jedného z nás k upevňovaniu tejto odvážnej čnosti.

Naša základná voľba viery je súčasne sľubom vernosti. Keď sa úplne zveríme Bohu, vo viere ponúkame chválu skrze svoju stálosť. Čím pevnejšie kráčame po chodníčku vernosti, tým je naša viera bližšie k plnému rozvinutiu.

Veriaci sa vo sviatostiach viery vedome stretávajú s Božou priazňou a vernosťou. V plodnom slávení potvrdzujeme vďačné prijatie nášho povolania oddanosti zmluve, ktorou nás Boh spája so sebou samým a volá nás k vzájomnej vernosti. Z celého nášho života by sa malo ozývať „amen“ liturgie, kde s vážnosťou vyhlasujeme svoje „áno“ vernému Bohu – Bohu, ktorý nás volá k trvalej vernosti.

 

Božia vernosť

Kedykoľvek v modlitbe povieme „amen“, malo by to byť vedomé, dôverujúce potvrdenie našej základnej voľby viery a vernosti na chválu Božej vernosti.

Ježiš je zvrchovaným a najvyšším znakom, teda sviatosťou Božej vernosti jeho zmluve s ľudstvom. V Ježišovi Kristovi a mocou Ducha sme obnovení zmluvou a povolaní k obnovenej a vzrastajúcej vernosti. Kristus je trvalým znakom aj Božej účinnej milosti, aj ľudskej odpovede. Tým, že prišiel od Otca, raz navždy dal svoju vernú odpoveď Otcovi v mene celého vykúpeného ľudstva.

Ježiš potvrdzuje svoju vernosť Božiemu plánu a zmluve svojou absolútnou pripravenosťou k solidarite s hriešnym ľudstvom. Ten, ktorý zobral na seba bremeno našich hriechov a našej biedy, nám dáva dar Ducha, aby sme si mohli navzájom niesť bremená. Ježišova vernosť zjednocuje jeho učeníkov a robí ich svetlom pre svet (porov. Jn 17, 11 – 21).

 

Naša osobná vernosť

Ak máme nádej, že sa začneme podobať Kristovi v jeho vernosti, že sa staneme účinnými znakmi povolania k vernosti, najprv sa musíme zbaviť pomýlených predstáv o vernosti. Veľa ľudí si zamieňa vernosť so zvykom, s prázdnou pasivitou lipnúcou na ľudských tradíciách, ktoré buď stratili svoj pôvodný význam, alebo ani nikdy neboli pravými znakmi vernosti svätej Božej prítomnosti.

Poučenia prorokov a svätých nás povzbudzujú k tomu, aby sme žili evanjelium a verne ho ohlasovali stále novým spôsobom. Robíme to s vedomím Božej blízkosti, aj keď to znamená, že musíme opúšťať svoje vyšliapané chodníčky, po ktorých mnohí ešte stále kráčajú.

Vernosť, ktorá povstáva zo živej viery, nemá nič spoločné so submisívnym alebo apatickým dodržiavaním vonkajších pravidiel a zákonov. Kresťania, ktorých vedie Duch, poznajú večný zákon vernej lásky a najhlbší zmysel všetkých hodnoverných zákonov. Všetka lojalita rôznym záležitostiam a skupinám bude vždy meraná Kristovou vernosťou. Verne nasledujúc jeho šľapaje môžeme prejaviť všetku nezaslúženú vernosť.

Naše „áno“ Božiemu povolaniu k vernosti znamená odvahu riskovať a ak je to nevyhnutné, tak sa aj vydať novými chodníkmi v dejinách spásy – ako Abrahám, proroci, svätci a najmä Ježiš. Vernosť evanjeliu zaručuje kresťanskú identitu tým, že nás volá k pokračovaniu v procese obrátenia a dozrievania v stále tvorivejšej a veľkorysejšej vernosti.

Naša vernosť Cirkvi v sebe nesie oveľa viac ako dodržiavanie pravidiel a zákonov. Cirkev potrebuje kresťanov, ktorí tvorivo využívajú svoje talenty a charizmy na misiu a svoj vnútorný rast. Verní služobníci nezakopávajú svoje talenty do zeme, aby ich mohli bez rizika vrátiť (porov. Mt 25, 24 – 30). Čo znamená kresťanská vernosť, je najlepšie vyjadrené v biblickom úryvku o daroch a ovocí Ducha. Vernosť Duchu znamená tvorivosť pre život sveta.

Ak sa nechávame viesť Duchom, vieme, že pravá vernosť našej vlastnej identite a povolaniu je možná iba vo vernosti Bohu a v solidarite s Božími deťmi. Svoje pravé ja nachádzame v milujúcej službe Bohu a celému ľudstvu.

Vernosť sebe musí byť realistická. Dokonca aj tí najzbožnejší ľudia niekedy natrafia na vnútorné pochybnosti. Stále potrebujeme nové a zasa nové obrátenie, a tak aj plnšie chápanie svojej viery a verné obnovovanie svojej základnej voľby vernosti. Čím viac chválime Boha za neochvejnú vernosť, ktorú nám prejavuje, tým pravdivejšie bude naše vyznanie viery.

 

Naša vernosť druhým

Ak chceme objavovať milosťou naplnené možnosti vernosti druhým, budeme ich ľahšie nachádzať práve vo svojej odpovedi na Božiu vernosť. Vernosť Bohu je pevným základom akejkoľvek ľudskej stálosti a tá je zasa následne základným vyjadrením našej odpovede na Božiu vernosť nám. Ale aj naše „amen“ Bohu má svoje obmedzenia. Skutočné a pravdivé je len vtedy, ak spoločne putujeme ku stále dôslednejšej vernosti Bohu.

Zmluva vernosti medzi manželmi je zmluvou medzi dvoma ľuďmi, a tak so sebou prináša riziko, pretože obaja partneri sú potenciálne rizikoví. Podobne to je aj pri rehoľných sľuboch, keď zasvätenie sa Božiemu kráľovstvu so sebou prináša zmluvu medzi komunitou a jedincom. A predsa máme odvahu riskovať bez nejakých neprekonateľne mučivých obáv, keď si hovoríme svoje vzájomné „áno“ a včleňujeme ho do zmluvy s Bohom, pôvodcom každej ľudskej vernosti. Sme nútení zas a znovu pokorne sa podriadiť Božej uzdravujúcej a odpúšťajúcej vernosti. A tak sa tiež učíme, že vzájomné zmierenie a odpustenie sú nevyhnutnou súčasťou vernosti zmluve…

Boh nás upozorňuje a pobáda mnohými spôsobmi zostať vernými až do smrti. Božie varovania neverným sluhom sa musia chápať v kontexte prísľubu, že Boh túži zdokonaliť dielo, ktoré začal. Nič nám nebude chýbať, ak sa v pokornej a vernej modlitbe obrátime na Boha. Neomylným učením Cirkvi je, že milosť vytrvalosti do smrti je nezaslúženým darom, ale neomylným učením je aj to, že Boh chce dať svoju milosť všetkým vykúpeným. Úprimne sa modlime za túto milosť, kým sa neustále budeme usilovať vážiť si Božiu spásnu vernosť a prejavovaním odpúšťajúcej a uzdravujúcej vernosti svojim bratom a sestrám. Legitímny záujem o našu vlastnú spásu značí úplné odovzdanie sa vláde Božej lásky, spravodlivosti a pokoja. Nezabúdajme, že spása a svätosť znamenajú solidaritu. No bolo by hlúpe myslieť si, že môžeme pomôcť svetu ku spáse, pokoju a vernosti, kým vlastnú spásu a vernosť Božej milostivej láske sami budeme zanedbávať.

 

Modlitba

 

Chválime ťa, náš milujúci Bože! Zostávaš verný svojmu menu a svojej bezhraničnej vernosti, neopustil si hriešne ľudstvo v jeho biede, ktorú si samo zapríčinilo. Šiel si až tak ďaleko, že si na znak svojej vernosti a svätosti, lásky a milosrdenstva poslal svojho Syna.

Chválime tvoju nádhernú slávu, že si si nás v dejinách stvorenia a spásy vybral, aby sme tvoju milosť nielen prijímali, ale s ňou aj spolupracovali, a tak svedčili o tvojej vernosti a milosrdenstve. Chválime ťa, že si nás ani napriek našim zlyhaniam neobral o túto nádhernú dôstojnosť.

Ďakujeme ti, Pane, Ježišu Kriste, že si vo svojom diele vykúpenia spečatil vernosť svojho Otca, ako aj svoju vernosť, smrťou na kríži a krvou zmluvy. Ďakujeme ti za to, že si ponúkol svojmu Otcovi v mene nás všetkých, ktorých si prišiel vykúpiť, neoceniteľný prejav vernosti. Zvelebujeme ťa za to, že si nás povolal, aby sme sa životom obnovenej vernosti pridali k tebe v chvále tvojho milujúceho Otca.

Pane Ježišu, zošli svojho Svätého Ducha, aby nás učil, ako zostať otvorenými pre tvoje kráľovstvo, aby nás učil, ako zostať vernými služobníkmi a tvojimi svedkami prinášajúcimi život svetu, ktorý tak veľmi potrebuje vernosť.

Buďme verní úryvok z knihy Bernhard Häring CSsR: Milovať zľutovanie. Redemptoristi, Bratislava 2016.

foto: archív zz