Alžírski mučeníci – súčasní svedkovia viery
V meste Orano bude 8. decembra blahorečených 19 mučeníkov Alžírska, ktorí zomreli mučeníckou smrťou v rokoch 1994 – 1996.
„Nie jeho zavraždili, ale nás.“ Pre adolescentov, ktorí chodili do školskej bibliotéky, bola vražda brata Henri Vergèsa a rehoľnej sestry Paul-Hélène Saint-Raymondovej, šokom. Bolo to 8. mája 1994 a bolo jasné, že násilie, ktoré vypuklo medzi vládou a moslimskými fanatikmi, zasiahne aj malú alžírsku cirkev.
Iba niekoľko mesiacov predtým, 1. decembra 1993, vypršalo ultimátum Islamskej ozbrojenej skupiny, ktorá sľúbila, že jej terčom budú všetci cudzinci, ktorí zostanú Alžírsku. Mnohí rehoľníci a rehoľníčky pod tlakom vyslanectiev a hrozby smrti krajinu opustili. Niektorí sa však, po ťažkom rozlišovaní, rozhodli zostať po boku milovaného alžírskeho ľudu, prvej obete hrozného násilia: v tých rokoch zahynulo viac ako sto osemdesiat tisíc ľudí. Spomedzi nich viacerí známi intelektuáli, imám, ženy, deti. Títo kresťania zostali, aby udržiavali nepatrný oheň nádeje a ľudskosti a svedčili až dokonca, ak by bolo treba, o svojom priateľstve s Ježišom a alžírskym ľudom.
Všimnime si ich krátky profil.
Rehoľná sestra Caridad Álvarez Martín a Esther Paniaguo, obe Španielky a augustiniánky, boli zavraždené dvoma zásahmi z pištole 23. októbra 1994, keď šli na svätú omšu. Obe sestry boli v hlavnom meste, najmä v mestskej štvrti Babe el-Oued, dobre známe: starali sa o handicapované deti a potreby rodín. O ich obetavej službe dosvedčili aj zodpovedný za blízky moslimské mauzóleum a istý obchodník, ktorí za to zaplatili svojím životom.
Potom boli 27. decembra v meste Tizi Ouzou zavraždení bieli otcovia Jean Chevillard, Charles Deckers, Alain Dielangard a Christian Chessel. Páter Alain bol z nich najstarší, mal 75 rokov. „V ňom som videla obraz Ježiša,“ dosvedčuje blízka susedka moslimka. „On bol dokonalým príkladom sebazrieknutia, živým evanjeliom.“ Monsignor Pierre Claverie, biskup z Orano, ktorý sa zúčastnil ich pohrebu, poznamenal: „Je to asi po prvý raz, že na pohreb štyroch katolíckych kňazov prišlo štyritisíc moslimov.“
Krv však tiekla ďalej. 3. septembra 1995 boli na ulici zavraždené rehoľné sestry Bibiane Leclercq a Angèle-Marie Littlejohn, keď sa vracali zo svätej omše. Obe sestry pôsobili v Alžírsku 35 rokov a vyučovali tradičné vyšívanie znevýhodneným dievčatám v istej chudobnej štvrti hlavného mesta. „Cestou na trh často prechádzali našou štvrťou a keď prechádzali vedľa nás, tak sme ich pozdravovali: ‚Mamičky, dobrý deň‘,“ poznamenáva istý svedok.
O dva mesiace neskôr, 10. novembra, bola zavraždená sestra Odette Prévost z rehole Malých sestier Božského Srdca. Istý svedok hovorí, že svojich vrahov, teda tých „mladých, ktorí boli odhodlaní na všetko, videla rásť a viac ráz navštívila ich rodiny…“. Sestra Paul-Hélène, prvá z devätnástich mučeníkov, biskupovi Teissierovi, ktorý povzbudzoval rehoľné spoločenstvá, aby uvažovali o blížiacej sa hrozbe, povedala: „Otče, naše životy sú v každom prípade už darované.“
Napísal to aj brat Christian, predstavený komunity trapistov v Tibhirine niekoľko týždňov pred svojím únosom: „Naša smrť je zahrnutá v dare, už nám nepatrí.“ Vo svojom duchovnom testamente hovorí: „Keby sa jedného dňa stalo – a mohlo by to byť aj dnes –, že sa stanem obeťou terorizmu, ktorý sa zdá, že chce zasiahnuť všetkých cudzincov žijúcich v Alžírsku, chcel by som, aby si moja komunita, moja Cirkev a moja rodina pamätali, že môj život bol darovaný Bohu a tomuto štátu. Kiež by dokázali pripojiť túto smrť k toľkým iným, ktoré sú takisto násilné a prenechané anonymnému nezáujmu.“ Práve siedmi trapistickí mnísi z Tibhirine, ktorých moslimskí fundamentalisti o rok neskôr uniesli v noci z 26. na 27. marca a potom popravili, sú predstaviteľmi mučeníctva nielen pre kresťanov, ale aj pre celé Alžírsko.
No a nakoniec 1. augusta bomba v aute pri východe z biskupského sídla spôsobila smrť biskupa Pierre Lucien Claveriea spolu so šoférom a priateľom moslimom Mohammedom.
Je to po prvý raz, čo Katolícka cirkev koná blahorečenie mučeníkov v moslimskom štáte. Páter Thomas Georgeon, generálny postulátor, uzatvára: „Ide o nevídanú udalosť, ktorá má mimoriadne silné posolstvo, pretože týmto blahorečením sa nechceme pýšiť našimi mučeníkmi pred moslimským ľuďom. Ide o kresťanských mučeníkov, ktorí boli zavraždení uprostred toľkých alžírskych moslimských mučeníkov. Oni sú príkladom pre Cirkev nie preto, aby si katolíci robili nároky na nejakú česť, ale preto, aby v evanjeliovej jednoduchosti prežívali každodenný život a mali v úcte každého človeka, bezpodmienečne milovali Boha a blížneho.“
Štefan Turanský SDB