Citové dozrievanie a používanie masmédií (II. časť)

0 Psychológia

V tejto časti sa pokúsime podať zopár praktických bodov, ktoré vychádzajú nielen z pedagogiky užitočnosti masmédií. Budeme vychádzať skôr zo vzťahov či už medzi mladými vo formácii a svetom na webe, alebo ich spôsobom „bývania na internete“. Otázka je, akým spôsobom môžem byť na internete ako  veriaci v evanjelium (v e-vanjelium), ako mladý, ktorý je zasvätený v panenstve.

Ako obývať internetovú sieť: praktické upozornenia

  • Predovšetkým pri používaní počítača treba dať vo všeobecnosti pozor na svoje zdravie: predovšetkým fyzické zdravie. Narastá množstvo času stráveného pred počítačom. Viac si treba dávať pozor na držanie tela, ktoré nadobúdaš, na dôsledky pre zrak, chrbticu, na usedavý spôsob života, ktorý prijímaš atď. Ale tiež treba dať pozor na psychické zdravie: na druh pokrmu, ktorý si vyberáš pre svoje zmysly, na požiadavky, že budeš stále v kontakte so všetkým a so všetkými a všetkými spôsobmi, na zvyk pravidelne napĺňať všetky miesta svojho života bez skúseností samoty, na nebezpečie straty chuti (a námahy) osobného štúdia, logického a kritického myslenia, určitej gymnastiky myslenia… Ak nahradím toto všetko jednoduchým kliknutím, bude sa mi zdať, že mám moc nad druhými, že mám možnosť ustanoviť (alebo zrušiť) vzťah s hocikým…

 

  • Buď si vedomý času, ktorý stráviš pred počítačom práve vtedy, keď nepracuješ. Je to vymedzený čas, ktorý zostáva v medziach denného programu, alebo hrozí, že ťa „vrhá mimo čas“? Je to čas, ktorý márniš často bez toho, aby si si to uvedomil? Je to čas, ktorý rešpektuje určitý poriadok (ordo) tvojho života? Prípadne čomu inému si ukrátil čas?

 

  • Pozor: internet je sieť, ktorá loví, je teda vhodné – v pozitívnom zmysle – byť si vedomý, že môžem byť „chytený“. Treba si byť osobne vedomý zodpovednosti vo využívaní času, mať jasný pohľad na používanie internetu. Tento pohľad má byť presný a orientovaný ku kultúrnemu rastu a k pastoračnému poslaniu: „Surfovať bez cieľa znamená strácať čas.“ Žiť vzťahy bez presného motívu alebo bez presných pravidiel, čo sa týka štýlu vzťahov, predstavuje enormnú stratu času a niekedy to znamená dostať sa do nekontrolovaného a nekontrolovateľného ovládania zo strany druhého/ej, s ktorým/ou sa prišlo do vzťahu.

 

  • Tvoj život, tvoja formácia a tvoje poslanie (služba) sú dôležitejšie ako počítač, no môžu v ňom nachádzať stimul a provokáciu žiť a formovať ťa veľmi realistickým spôsobom. Teda, z jednej strany nedovoľ, aby ťa to odviedlo od tvojich povinností, hlavne v reálnych vzťahoch (nie virtuálnych), od tvojej komunity. A pozor, aby si neupadol do nebezpečenstva, že budeš v kontakte iba alebo prevažne s tými, čo sú na internete, alebo len cez internet; nezabudni, že „blížny je ten, o ktorého sa môžeme oprieť“. Ľudské vzťahy, ktoré sa vytvárajú internetom, sa musia stať „aj“ (pripojené k vzťahom v skutočnosti), nesmieme si ich však vytvárať „namiesto nich“.

 

  • Ďalej, internet je určitá možnosť (v službe niečoho/niekoho…). Koľko vecí sa dá povedať a koľko príležitostí ohlasovať Božiu lásku s použitím internetu! Do sveta sa môže šíriť vysvetľovanie Božieho slova na deň s použitím obrázkov, ktoré sú vkusne vybrané. Naozaj veľa sa môže urobiť pre rozprávanie o láske a kráse Boha, zdieľať myšlienky viery, istoty lásky, túžby a nádeje.

 

  • Preto si zvykni nedávať do protikladu reálne a virtuálne prostredie, ktoré vôbec nie je niečo fiktívne. Nie je tu dualizmus medzi životom online – tým skutočným a offline – tým fiktívnym (tak ako pri verbálnej a neverbálnej komunikácii), inak ideš v ústrety odcudzeniu sa realite. „Pokiaľ sa bude tvrdiť, že na to, aby si žil reálne vzťahy, treba uzavrieť vzťahy na internete, bude sa potvrdzovať schizofrénia toho, kto žije v digitálnom prostredí ako v prostredí, ktoré sa živí prchavými banalitami. V skutočnosti život je jediný, či sa žije vo fyzickom alebo digitálnom prostredí. A tak rehoľný život je vtelený do života osoby, ktorá je zvyknutá hýbať sa suverénne v digitálnom prostredí. Netreba si príliš rýchlo a zjednodušene myslieť, že je to pokušenie, od ktorého treba utiecť. Internet nie je paralelná skutočnosť, môže sa stať antropologickým priestorom prepojeným radikálne s inými miestami nášho života, a teda aj s dimenziou, ktorá je vo vlastnom zmysle slova náboženská.

 

  • Ak je teda internet na to, aby bol obývaný, si pozvaný nielen napísať doň nejakým spôsobom význam a hodnotu tvojho života a tvojho rozhodnutie pre panenstvo, ale aj pochopiť, ako ťa samotný internet vyzýva myslieť a premyslieť tvoju vieru a tvoje rozhodnutie. Inými slovami, nechaj sa vyprovokovať (aby si nakoniec zdôvodnil svoju nádej). V tomto zmysle využi možnosť, ktorú ti internet ponúka: spoločne myslieť, zdieľať svoj príbeh s príbehmi iných, budovať kontakty s ľuďmi, ku ktorým by si sa nikdy nemohol priblížiť a s ktorými dokonca môžeš vytvárať komunitu.

 

  • Nezabudni: na internete vždy vystupuješ ako svedok – svedok toho, kým si, v čo veríš, a to pred všetkými a každým. Kvôli tomu ti samotný internet ponúka možnosti, aby si dovolil nekonečnému bohatstvu evanjelia nájsť nové formy vyjadrenia, ktoré sú schopné dosiahnuť mysle a srdcia všetkých. Mysli na to, ako sa toto môže stať dôležitým vzhľadom na panenstvo pre Božie kráľovstvo, ktoré nikdy nebolo pochopené logikou sveta.

 

  • Internet môže stať problémom, keď sa dá príliš do stredu života a pohltí príliš veľa času, s nebezpečenstvom, že vytvorí závislosť: Internet Addiction Disorder (IAD)[1], ktorá vyvoláva rovnaké nepríjemnosti ako iné patologické závislosti, napr. alkoholizmus (zasahuje skupinu od 15 do 40 rokov). Tu sú príznaky: problémy a ťažkosti vo vzťahoch, prílišné naviazanie sa na internet, potreba byť stále online, nutnosť klamať (predovšetkým samých seba) o čase strávenom online, úzkosť, depresia a progresívne vzdávanie sa iných aktivít, ktoré sa normálne vo voľnom čase robia, izolovanie sa, vzdialenie sa od reality a následný útek do virtuálneho sveta.

 

  • Chráň si svoju privacy, uvedom si, že internet sa niekedy zdá a aj je plný klamstiev, kde sa ľudia skrývajú, maskujú, kde sa schovávajú, podvádzajú a klamú, mätú. A nie len keď ti kradne tvoje tajné kódy a vyprázdňuje ti bankomat, ale tiež a predovšetkým keď sa niekto zahráva s tvojimi citmi alebo ťa vedie, kam nechceš ísť, bez toho, aby si si to všimol. Vedz teda, že vo chvíli, v ktorej vojdeš do takého sveta, otvoríš dvere ani dobre nevieš komu. Nikdy nemôžeme vedieť s absolútnou istotou, s kým práve hovoríme, alebo nemáme istotu, že naše rozprávanie nepríde k iným.

 

  • No predovšetkým, ako sme viac ráz spomenuli, aj internet môže byť nástrojom a miestom evanjelizácie: neukrývaj sa teda, ukáž sa so svojou identitou, ak sa rozhodneš vkročiť do sveta internetu. Buď sám sebou a nemaskuj sa podvádzaním. Pozor na fenomén virtualizácie tvojej identity, alebo prezentácie tvojich aspektov, ktorými sa neprezentuješ v reálnom živote, aby si ich pred inými skryl, alebo naopak, žeby si nenechal vyznieť tým aspektom, ktoré tvoria súčasť tvojej identity, aktuálnej a ideálnej. Nevedno prečo zasvätený, ktorý sa rozhodne komunikovať s ľuďmi na webe (aj to je Boží ľud), robí to inkognito alebo skrývajúc svoju identitu. Toto vôbec nie je dobrým znamením. Kto sa skrýva, zvyčajne nemá dobré vnímanie seba ani pozitívnu identitu viazanú na vlastné ideálne životné rozhodnutia, neváži si sám seba, ani nevie obhájiť vlastnú nádej. Alebo, nakoľko sa zdá, mnohí uprednostňujú surfovanie alebo pokec (četovanie) s utajenou identitou (mysliac si, že je to stále možné).

 

  • Ak chceš používať internet ako nástroj evanjelizácie, absolútne sa musíš naučiť používať jeho jazyk, jeho pravidlá, jeho štýl…; musíš sa naučiť byť stručný a efektívny, jasný a jednoduchý, s takým nadpisom, ktorým pritiahneš a anticipuješ obsah; a nemysli si, že môžeš používať určitý homiletický alebo kostolný štýl. Zároveň nie je nevyhnutné, aby si sa vzdal určitej komunikatívno-vzťahovej modality (ktorá je zviazaná s tvojou identitou), tiež nie je nevyhnutné aby si sa znížil k určitému typu reči v nádeji, že zachytíš prijímateľov v domnienke, že si originálny. Keď už, tak si vtlač do hlavy, že musíš písať dobre, zaostriť na tému, byť dobre informovaný. Teda najprv si zdokumentuj veci, lebo keď niečo prezentuješ, nech to je solídne a predovšetkým od uznávaných osôb. Nauč sa jemnú schopnosť zvládať emocionálne a technické „pristátia“ a tiež schopnosť „uzavrieť“ akúkoľvek debatu, zákrok, kázeň, lekciu, katechézu. Taktiež nech posolstvo nie je vágne, banálne, opakujúce sa…, a o to menej dvojznačné alebo hlúpe, ale nech adresátom vtlačí nejaký význam, aby sa ukázala tvoja identita a pravda, to, čo máš rád a nesieš v osobnom úsilí.

 

  • Rešpektuj druhých na internete. Ten, kto sa správa normálne v bežných a priamych vzťahoch, sa môže transformovať na zviera, keď je online; mnohé výskumy potvrdzujú, že určité spôsoby správania, ktoré sa spúšťajú na čete, by sa nikdy nespustili v reálnom živote, na čete sa osoby javia úplne bez zábran.[2] To je viazané na jedno z nebezpečenstiev v prostredí sociálnych sietí alebo tiež na emotívny analfabetizmus, vzniknutý z absencie telesnosti, ktorá prináša v istých chvíľach neprítomnosť kontroly vlastných emócii a neschopnosť byť vo vzťahu s emóciami iných. Teda nepoužívaj agresívnu reč len preto, že ťa nikto nevidí a ty sa môžeš vyventilovať. Nijako nespolupracuj so žiadnym typom aktivity alebo programov, ktoré urážajú dôstojnosť a práva druhých, hlavne mladistvých a žien. Aj jednoduché klikanie, aby sa pozrelo na kuriozity, je už spolupráca (ktorá bude – medziiným – hneď zaregistrovaná). Za absolútne a neporušiteľné pravidlo si stanov, že nevojdeš na webové stránky s pornografiou, pedofíliou atď., aby si neprispel k tejto vážnej forme pohŕdania ľudskou osobou.

 

  • Rešpektuj sám seba, svoju dôstojnosť a zodpovednosť. Nebuď naivný mysliac si, že to, čo hľadáš a vidíš a zvykneš si hľadať a vidieť, by bolo bez dôsledkov pre tvoj život a tvoje rozhodnutia, pre tvoje zmysly a tvoju citlivosť. Nesťažuj sa, že sa potom budeš cítiť stále viac tlačený uspokojiť sa určitým typom kuriozít alebo stále viac zaujatý určitým typom predstavivosti a fantázie. Nechci sám sebe zle až tak, že by si sa zmieril s klamlivými uspokojeniami, ktoré sa v momente vyparia s následnou bolestnou pachuťou a niekedy so skutočne pravou závislosťou, akou je obsedantná a frustrujúca neuróza. Prosím ťa, nenahováraj si „báchorky“ ospravedlnením, že musíš vidieť niektoré veci, aby si mal o nich predstavu, že musíš vedieť, čo pozerajú tvoji mladí, že tak či onak tebe to nič nerobí, že si už prekonal fázu sexuálnej zvedavosti dieťaťa, že nakoniec sa tým odreaguješ, a koniec koncov… že vôbec to nie je hriech! Skús sa len tak spýtať sám seba, či to, čo robíš, je v súlade s tvojou identitou a pravdou, či by si to mohol robiť aj verejne pred komunitou…

 

  • Maj na pamäti silu, akú počítač má. Nie je to moc vo všeobecnosti, ale nad tebou, nad tvojimi mentálnymi reflexmi, nad tvojou vnútornou rovnováhou, nad tvojimi pocitmi, nad tvojimi zvykmi, nad významom vzťahu, nad typom informácii, ktoré vyberá, aby ti ich ponúkol, nad typom výskumov, ktoré ti podsúva, nad tvojím životom vzťahov… Nebuď pasívny pred počítačom ani naivný mysliac si, že si bezúhonný a neovplyvniteľný. Aj počítač alebo spôsob, akým ho používaš, je príznačný. Ty si za to zodpovedný cez spôsob, ktorým ho používaš!

 

  • Pozor na nebezpečie toho, že budeš pohltený povinnosťou byť a zostať v stálom pripojení s obyvateľmi webu. Skôr sa nauč ovládať takúto túžbu (mániu, obavu, napätie…) stáleho pripojenia vo svetle kritérií, ktoré sú spojené s tvojou identitou, bez toho, aby si sa nechal uloviť strachom, že sa budeš cítiť odstrihnutý mimo, ak neaktivuješ účet na facebooku alebo neustále nezdieľaš fotky a videá. Alebo nemaj strach byť iba sám. Naplno prežívaj samotu, aby si bol inteligentným spôsobom prítomný na sieti, verný svojej identite mladého zasväteného, a neprispievaj ku kakofonickému chaosu prílišného množstva obyvateľov webu.

 

  • Svet prostredníctvom internetu s ľahkosťou vojde do vnútra múrov tvojho domu, komunity, izby. Otvorí ťa svetu, ale často ťa zatvorí do izieb. Ak z jednej strany svet vojde do našich komunitných a privátnych priestorov, dá sa tiež objaviť opačná cesta. Teda jedinec a komunity vstúpia do sveta bez toho, aby museli opustiť svoje obydlia. Je to znak otvorenosti, ale zároveň nebezpečie výstrednosti alebo toho, že si stále mimo, mimo princípu reality a vtelenia, ktorá si vyžaduje prítomnosť v priestore a čase s ľuďmi, s ktorými tu a teraz buduješ tvoje bratstvo. Byť prítomný na javisku, na ktorom sa odohráva náš príbeh, nie je iba otázkou fyzickej prítomnosti. Predovšetkým je to otázka prítomnosti samých sebe, byť tu-prítomný v určitom fragmente dejín. To je miesto, kde sa máme zapojiť s celou svojou osobnosťou, kde investujeme svoju afektivitu. Treba odolať pokušeniu presunúť sa niekam inam.

 

  • Nezačínaj a nekonči svoje dni surfujúc po internete. Pretože začiatok a koniec dňa sú dôležité chvíle, v ktorých osoba „slávi“ s gestom, symbolom, slovom (či už čítaným, meditovaným, alebo písaným), modlitbou to, čo je najdôležitejšie v jej živote.[3] Je tu niečo trvalé, pevné a upokojujúce pre tvoje srdce, čo ti je už v tvojom živote dané a znovu sa ti každý deň dáva, bez toho, aby si sa zveril pochybnému surfovaniu po búrlivom mori.

 

  • Všetka tvoja činnosť na internete zanecháva stopy a má dôsledky, nič z toho nie je anonymné a nič skryté, čo by nemohlo byť vytiahnuté na svetlo. Všetko to, čo robíš, sa dá sledovať, kontrolovať, objaviť, a teda môže to mať nepredvídané a nemilé dôsledky.

 

  • Staraj sa o svoj počítač, uč sa poznať, ako funguje, ako sa udržuje v dobrom stave a predovšetkým ako sa chráni. Nakoniec, tiež je trochu pravda, že každý má to, čo si zaslúži, v tom zmysle, že ak ty navštevuješ určitý typ stránok, všetko sa registruje neviditeľným kontrolórom, ktorý ťa začína spoznávať a vie o tvojich chutiach a vzhľadom na to ti posiela všetko, čo ich uspokojí. Nehnevaj sa teda na neviditeľného pokušiteľa, ak si ho ty informoval o svojich chutiach.

Amedeo Cencini

preklad Jozef Skala

[1]    Pre tento výraz sa tiež používa „netholizmus“ – ako závislosť na internete (poznámka prekladateľa).

[2]    Porov.  Wallace P.: La psicologia di internet, Miláno 2001.

[3]    „Rob tak, aby večer Svätá kniha prijala tvoju zaspávajúcu tvár“ (sv. Hieronym Eustochiovi).