Na slovíčko s pátrom Rudolfom Uherom

0 Na slovíčko

V poradí 36. generálna kongregácia Spoločnosti Ježišovej, ktorá trvala od 2. októbra do 12. novembra, zhromaždila v Ríme jezuitov z celého sveta. S pátrom Rudolfom Uherom SJ, provinciálom slovenskej provincie jezuitov, ktorý sa jej zúčastnil ako jeden z jej delegátov, sme sa po jej skončení rozprávali nielen o priebehu kongregácie i samotnej voľby generálneho predstaveného, ale aj o smerovaní jezuitskej rehole a o jej hlavných prioritách.

S akými pocitmi si odchádzal na generálnu kongregáciu?
S bázňou, vďačnosťou a očakávaním. Generálna kongregácia je najvyšší zákonodarný orgán Spoločnosti Ježišovej. Bola to pre mňa prvá skúsenosť. Osobne ju vnímam ako veľkú milosť.

Mala naša slovenská provincia na generálnej kongregácii okrem Teba aj iného zástupcu?
Áno. Spolu so mnou sa na nej zúčastnil páter Peter Dubovský SJ, dekan Fakulty biblických vied na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Peter bol zvolený ako zástupca na našej slovenskej provinčnej kongregácii v júni 2015.

Ako dlho trvali prípravy na 36. generálnu kongregáciu?
Prípravy trvali takmer dva roky. V decembri r. 2014 generálny predstavený páter Adolfo Nicolás SJ oznámil svoj úmysel odstúpiť a zvolal 36. generálnu kongregáciu Spoločnosti Ježišovej. V prvej polovici roku 2015 sa konali provinčné kongregácie, na ktorých boli zvolení delegáti na generálnu kongregáciu a navrhnuté témy, ktorými by sa mala zaoberať. Potom boli vytvorené komisie, ktoré preštudovali a zostavili postuláty a témy získané od provinčných kongregácií a pracovali na príprave dokumentov pre generálnu kongregáciu: prípravný výbor tzv. Coetus praevius (menovaný priamo pátrom generálom), koordinačný výbor, deputácia (pre vypracovanie dokumentu o aktuálnom stave Spoločnosti Ježišovej), komisia pre právne veci, komisia pre záležitosti riadenia a komisia zaoberajúca sa otázkami života a poslania jezuitov. Počiatočná fáza kongregácie sa začala v jeseni 2015 stretnutím delegátov z každej konferencie provinciálov jednotlivých kontinentov. 36. generálna kongregácia bola otvorená v nedeľu 2. októbra 2016 sv. omšou v jezuitskom Kostole Del Gesú v Ríme a prvé plenárne zasadanie sa konalo v kongregačnej aule generálnej kúrie v pondelok 3. októbra 2016.

Koľko jezuitov sa jej zúčastnilo?
215 jezuitov zo 66 krajín.

Ako si vnímal atmosféru na samotnej generálnej kongregácii?
Zakusoval som atmosféru otvorenosti Božiemu Duchu a vzájomnému priateľstvu v Pánovi, naplnenú modlitbou, tvorivou, vytrvalou, namáhavou a obetavou prácou, radostným prežívaním bratského spoločenstva, úprimným záujmom jedného o druhého.

Hneď na začiatku generálnej kongregácie ste prijali rezignáciu pátra generála Adolfa Nicolása. Ako si vnímal jeho posledné chvíle v úrade?
Počas ôsmich rokov páter Adolfo Nicolás ako generálny predstavený bojoval proti priemernosti medzi svojimi spolubratmi, pozýval nás prehlbovať víziu nášho poslania a robiť ho viac univerzálnym v službe nášmu Stvoriteľovi a Pánovi. Dokázal vytvoriť srdečné vzťahy tak s pápežom Benediktom, ako aj so súčasným pápežom Františkom. Intenzívne pracoval na príprave 36. generálnej kongregácie. Bol vždy príjemný, priateľský, pokojný, súcitný, nikdy sme ho nevideli smutného alebo nahnevaného. A takýto sa s nami aj rozlúčil. Dôstojný nástupca svätého Ignáca.

Úrad generálneho predstaveného je v našej jezuitskej reholi doživotný. Čo bolo dôvodom rezignácie pátra Nicolása?
Páter Nicolás citlivo vnímal náročnosť služby generálneho predstaveného v rýchlo sa meniacom súčasnom svete, prinášajúcom neustále nové výzvy pre život a poslanie SJ. Zohľadňujúc svoj vek, zavŕšených 80 rokov života a vlastné fyzické a psychické sily sa rozhodol požiadať o uvoľnenie z úradu. Všetky dôvody jeho rezignácie zostávajú hlboko zakorenené v jeho túžbe slúžiť Spoločnosti Ježišovej a Cirkvi, aby sa zabezpečilo, že sa Spoločnosti dostane energického vedenia, ktoré si zaslúži a potrebuje. V poslednom interview pre časopis La Civiltà Cattolica sa ho šéfredaktor pýtal na stav jeho duše, čo prežíva vo svojom srdci na konci svojej služby generálneho predstaveného. S pokorou odpovedal: „To, čo vždy na konci misie. Prestal som byť užitočný a so všetkým pokojom môžem začať vidieť, čo iné ešte môžem urobiť.“

Ako vyzeral proces voľby nového generálneho predstaveného a čo mu predchádzalo?
Voľbe nového pátra generála predchádzali dva týždne prípravy. Prvý týždeň sme uvažovali a diskutovali v malých skupinách po desiatich delegátoch o aktuálnom stave Spoločnosti Ježišovej vo svete na základe komisiou pripraveného dokumentu tzv. De Statu Societatis. Témy, ktorými sme sa zaoberali, boli nasledovné: aktuálny svet a jeho výzvy, súčasná situácia Cirkvi, vernosť charizme Spoločnosti v našej dobe, podpora povolania a formácia, univerzálne poslanie Spoločnosti v ére globalizácie, dôležitosť služby, spolupráca a sieť kontaktov na všetkých úrovniach, solidarita a spoločenstvo, výzvy, ktoré možno očakávať v nasledujúcich desiatich rokoch. Tieto výmeny nám pomáhali získať jasnejšiu predstavu o tom, aký typ generálneho predstaveného by mohol viesť Spoločnosť.

V druhom týždni sa konali tzv. murmurationes. Jedná sa o starobylý spôsob získavania informácií potrebných pre voľbu generálneho predstaveného. Bol založený samotným sv. Ignácom z Loyoly a je zachytený v Stanovách Spoločnosti Ježišovej. Boli to štyri dni neformálnych rozhovorov v atmosfére modlitby a rozlišovania, s celodennou eucharistickou adoráciou. Zhovárali sme sa len vo dvojiciach a zisťovali sme, či v danej provincii existuje vhodný kandidát, v čom spočívajú jeho silné aj slabé stránky. Každý delegát si môže pýtať od akéhokoľvek iného delegáta informácie o ďalších členoch Spoločnosti, ktorí by mohli byť vhodní pre úlohu generálneho predstaveného. Tento mechanizmus eliminuje nebezpečenstvo vytvárania lobby. Žiadny jezuita nemôže odporúčať niekoho, na kom mu záleží, vonkoncom nie seba samého. Všetko, čo delegát môže urobiť, je hľadať informácie o určitom jezuitovi. Napríklad delegát môže požiadať jezuitu pochádzajúceho z určitej provincie nejaké informácie o konkrétnom jezuitovi, ktorý žije v tejto provincii. Čo robil? Aké sú jeho kvality? Koľkými jazykmi hovorí? Má dar riadenia, diplomacie a diskrétnosti?

Voľba sa konala v piatok 14. októbra. Deň sme začali sv. omšou k Duchu Svätému. Po jej skončení sme sa v tichosti presunuli do auly kongregácie, nasledovalo uvedenie do rozjímania, hodinová meditácia a potom samotná voľba tajným hlasovaním – napísaním mena vhodného kandidáta na špeciálny papierový hlasovací lístok a vhodením do volebnej urny. Nadpolovičnou väčšinou hlasov bol zvolený 31. generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej v jej 476-ich rokoch histórie – páter Arturo Sosa SJ.

Ako vnímaš nášho nového generála pátra Artura Sosu a aké boli Tvoje prvé dojmy po jeho zvolení?
Páter Arturo je temperamentný Venezuelčan, človek veľkého srdca a širokého úsmevu, jezuita duchovnej a intelektuálnej hĺbky, bohatých skúseností a radostného prežívania Božej prítomnosti a ľudskej blízkosti. Voľbu prijal s pokojom, vyrovnanosťou a pokorou. Moja prvá reakcia? Radosť, vďačnosť, dojatie. V aule kongregácie som sedel v rade za ním, takže som bol medzi tými, ktorí sme mali vzácnu príležitosť podať mu hneď ruku a zablahoželať.

Je zvykom, že generálna kongregácia s novozvoleným pátrom generálom navštevuje Svätého Otca vo Vatikáne. Ako si vnímal to, že pápež František tentokrát prišiel za svojimi spolubratmi priamo do hlavnej auly a že navštívil on vás?
Ako historickú udalosť, gesto služby, úcty, bratského záujmu. Svätý Otec prišiel medzi nás ako Kristov námestník a zároveň ako jezuita, jeden z nás. Prišiel jednoducho a skromne. To je jeho štýl. Okrem toho, bol medzi svojimi. Bol vo svojej rodine.

Aký mala návšteva Svätého Otca priebeh?
Svätý Otec prišiel do hlavnej auly v pondelok 24. októbra na našu pravidelnú rannú modlitbu so začiatkom o 9:00 hod. Modlil sa spolu s nami. Po modlitbe sa nám prihovoril formou krátkej povzbudivej exhortácie. Nasledovala spoločná fotografia. Po prestávke ochotne odpovedal na naše otázky a na záver jeho návštevy mu každý jeden z nás mohol podať ruku a osobne ho pozdraviť. Pápež František zameral našu pozornosť na základy našej ignaciánskej spirituality, na náš spôsob postupovania, ktorý je poznačený radosťou a útechou, Kristovým krížom a službou Cirkvi, našej matke.

Radosť človeka je ústrednou témou pápeža Františka: radosť rodiny, radosť stvorenia, radosť evanjelia. Pozval nás aktívne a neustále vyhľadávať radosť útechy pri prijímaní rozhodnutí. Potom sa radosť stáva kritérium činnosti. V neúteche čakáme, hľadajúc aktívne radosť útechy prv, ako začneme konať. V úteche konáme s dôverou a orientáciou.

Naša radosť je tajomne zakorenená v Kristovom kríži. Po zmŕtvychvstaní Ježiš hovorí Tomášovi, aby sa dotkol jeho rán: „Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Len dotknúc sa Kristových rán môže Tomáš vysloviť svoje veľké vyznanie viery: „Pán môj a Boh môj!“. A od nás sa nežiada menej. Zahľadieť sa na naše rany, vidieť, ako bol Boh k nám milosrdný. Až potom budeme schopní súcitne načúvať volaniu chudobných a volaniu zeme, telu umučeného a ukrižovaného Krista.

Robíme to všetko ako telo Kristovo, ako spoločenstvo, ako Cirkev. Rozpoznať, čo robiť v Cirkvi, ktorá je svätá i hriešna zároveň, slobodná a zranená, to je naše povolanie ako služobníkov Božej Cirkvi. To si vyžaduje väčšiu duchovnú slobodu, slobodu, ktorá načúva a ponúka nádej.

Čo bolo obsahom práce generálnej kongregácie po výbere nového generála a po návšteve pápeža Františka?
Prezentácia dekrétov a práca na ich výslednej podobe, voľba asistentov ad providentiam. Pracovali sme striedavo v malých skupinách a všetci spolu v plenárnych zasadnutiach v aule kongregácie. Páter generál Sosa vymenoval svojich generálnych poradcov, ktorí zároveň vykonávajú službu regionálnych asistentov, asistenta pre formáciu jezuitov a zaviedol nové poslanie, ktorým je generálny poradca pre rozlišovanie a apoštolské plánovanie. Z tohto vymenovaného dvanásťčlenného tímu sme ešte zvolili štyroch asistentov ad providentiam a z nich jedného admonitora pátra generála. Páter Sosa takisto menoval aj nového sekretára Spoločnosti Ježišovej. Všetci títo menovaní a zvolení pátri tvoria generálnu radu, najbližších spolupracovníkov pátra generála a pomáhajú mu veľmi intenzívne pri riadení celej Spoločnosti.

Aké konkrétne dokumenty generálna kongregácia prijala?
36. generálna kongregácia formulovala a schválila niektoré dekréty, ktoré budú zverejnené a vyhlásené v januári 2017. Budú sa týkať života a poslania Spoločnosti Ježišovej, zlepšenia riadenia Spoločnosti na univerzálnej úrovni s cieľom dosiahnutia väčšej apoštolskej účinnosti, spôsobov postupovania a vnútornej organizácie Spoločnosti.

„Život a poslanie Spoločnosti“ bude dokument inšpiratívneho charakteru. S očami viery sa chceme my jezuiti podieľať na veľkom tajomstve zmierenia, ktoré je založené na spravodlivosti, viere a solidarite s chudobnými – niečo, čo bolo už v jadre skúsenosti našich prvých spoločníkov.

Počas celej kongregácie sa naša pozornosť obracala na prípady násilia alebo napätia, ktoré prežívajú mnohí z našich spolubratov v teréne. Považovali sme za dôležité poskytnúť oficiálne vyhlásenie na najvyššej úrovni autority Spoločnosti Ježišovej, vyjadriť blízkosť v modlitbe a solidarite s týmito jezuitmi, ale aj s mnohými spolupracovníkmi, mužmi a ženami, ktorí zdieľajú poslanie jezuitov a sú rovnako alebo niekedy aj viac ako jezuiti svedkami viery, spravodlivosti a zmierenia. To bude obsahom prehlásenia s názvom „Podpora a solidarita s ostatnými jezuitmi a ich spolupracovníkmi, ktorí žijú vo vojnových zónach alebo v nebezpečných situáciách“. Dekréty budú vyhlásené pátrom generálom potom, ako bude ukončená záverečná revízia a preklad do rôznych jazykov.

Aké bude smerovanie a aké budú priority Spoločnosti Ježišovej po 36. generálnej kongregácii?
„Kráčať spoločne – slobodní a poslušní – prichádzajúc na periférie, kam sa iní nedostanú, pod Ježišovým pohľadom a sledujúc horizont, ktorým je vždy väčšia sláva Boha, ktorý nás prekvapuje bez prestania.“ Týmito slovami vyjadril poslanie jezuitov pápež František pri jeho stretnutí s členmi 36. generálnej kongregácie Spoločnosti Ježišovej.

A páter generál nás jezuitov vo svojich homíliách pri ďakovných sv. omšiach po svojom zvolení a na záver generálnej kongregácie pozýva zveľaďovať aktívny duchovný život, spájať ho s potrebnou vynikajúcou intelektuálnou hĺbkou, byť služobníkmi zmierenia vo svete, nazerať na tento svet očami chudobných, veľkoryso spolupracovať s ostatnými v Cirkvi aj mimo nej, pokračovať v záväzku ponúknuť kvalitnú formáciu mladým jezuitom, ohlasovať evanjelium všade, potešovaní skúsenosťou lásky Boha, ktorý nás spolu zhromaždil ako Ježišových spoločníkov.

Ktorý moment z generálnej kongregácie Ti najviac utkvel v pamäti a s akými pocitmi si z nej odchádzal?
Od začiatku až do konca generálnej kongregácie som zažil veľa vzácnych momentov: otváracia sv. omša, na ktorej spieval zbor z nášho bratislavského jezuitského kostola Chorus Salvatoris, proces voľby nového generálneho predstaveného, návšteva pápeža Františka, zážitok univerzálnej Spoločnosti Ježišovej, krásne a hlboké spoločné ranné modlitby, záverečná ďakovná sv. omša obohatená prvkami africkej a indickej liturgie.

Rád by som sa však zastavil pri skúsenosti počas voľby generála. Bol to pre mňa silný duchovný zážitok, intenzívna duchovná skúsenosť. Predovšetkým v to ráno tesne pred samotnou voľbou, keď sme boli všetci spoločne zídení v aule kongregácie v tichu a v modlitbe. A ak som aj počas uplynulých dní mal jasnejšiu predstavu o najvhodnejšom kandidátovi na generála, tak v tejto chvíli som prežíval akúsi neistotu, zahmlenosť až obavu a opakovane som sa Boha pýtal vo svojom vnútri, kto je najviac schopný vykonávať toto poslanie. Modlil som sa k Duchu Svätému o svetlo, prosil som Pannu Máriu, Matku Spoločnosti Ježišovej, aby mi naznačila, kto má stáť na čele Spoločnosti, ktorá nesie meno jej Syna. Hodinová meditácia sa mi premieňala na duchovný boj. Vytúžené svetlo som pocítil ako jemný vánok vo chvíli, keď som mal napísať meno toho, o kom si myslím, v Pánovi, že je najsúcejší. Boli to akési „moje Turíce“. Bola to pre mňa skúsenosť, zážitok vanutia Ducha Božieho.

Z kongregácie som odchádzal s úprimnou úctou a radostnou vďačnosťou voči všetkým, s ktorými som sa stretal, žil, modlil sa a pracoval, voči všetkým, ktorí sa za nás verne modlili a vytrvalo obetovali. Boh nás všetkých žehnaj!

Tento článok je prevzatý s povolením z portálu www.jezuiti.sk

Zhováral sa Samuel Jackanič SJ

Foto: GC36 Communications